Iešige Tokugawa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iešige Tokugawa
Iešige Tokugawa
Šógun Tokugawského šógunátu

Narodenie 28. január 1712
Úmrtie 13. júl 1761 (49 rokov)

Iešige Tokugawa (jap.: 徳川 家重 Tokugawa Iešige) bol deviatym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý vládol od 1745 do svojho odstúpenia v roku 1760. Bol synom Jošimunea Tokugawu, vnukom Micusadu Tokugawu, pravnukom Jorinobua Tokugawu a pra-pravnukom Iejasua Tokugawu.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol prvým synom Jošimunea Tokugawu, jeho matka bola dcérou Tadanaoa Okuba, známa ako Osuma no kata. Jeho detské meno bolo Nagatomi-maru. Ceremoniál dospelosti genpuku podstúpil v roku 1725. Jeho prvá manželka, Nami-no-mija, bola dcéra princa z cisárskeho rodu Fušimi-no-mija Kuninaga (伏見宮 邦永親王). Táto druhá manželka, známa svojou priateľskou povahou, bola matkou Ieharu, ktorý sa stane dedičom Iešigea.[1]

Šógun Iešige (1745 – 1760)[upraviť | upraviť zdroj]

V Enkjó 2 sa Iešige stal šógunom.[2]

Iešige trpel rečovou vadou, ktorá mu znemožňovala rozprávať zrozumiteľne a chronickým ochorením pľúc, kvôli čomu trpel dýchavičnosťou. Jošimuneov výber Iešigea za svojho nástupcu vyvolal veľké nezhody na šogúnovom dvore, kvôli jeho mladším bratom Munetakom Tokugawom a Munetadom Tokugawom, ktorí sa javili oveľa vhodnejšími kandidátmi. Jošimune však trval na svojom rozhodnutí, v súlade s princípom prvorodenstva obsiahnutom v konfucianizme, podľa ktorého mal hodnosť a spoločenské postavenie po otcovi zdediť vždy najstarší syn; Iešige po nástupe na trón bol v pozícii hlavy šógunátu iba formálne. Jošimune naďalej riadil štátne záležitosti aj po svojom odchode do ústrania a po prenechaní oficiálneho titulu hlavy štátu Iešigemu v roku 1745, čo malo za cieľ uistiť sa, že Iešige je vo svojom úrade dostatočne zbehlý a odovzdať mu časom dôležité štátnické skúsenosti.

Po smrti Jošimuneo a získaní úplnej moci sa Iešige nezaujímal o vládnutie v krajine a prenechal všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia krajiny svojmu komorníkovi a najbližšiemu poradcovi Tadamicu Ooka (1709 – 1760).

Iešige sa Oficiálne vzdal úradu šóguna v roku 1760, kedy prijal titul Ógošo, a vymenoval svojho prvého syna Ieharu Tokugawa za 10. šóguna. Zomrel v nasledujúcom roku.

Iešigeho druhý syn, Šigejoši Tokugawa, sa stal zakladateľom klanu Šimizu Tokugawa, ktorý spolu s Tajasu a Hitocubaši (založenými mladšími bratmi Iešigea) sa stali gosankjó, tromi vedľajšími vetvami klanu Tokugawa, z ktorých mohli byť v budúcnosti vyberaní šóguni za nástupcov, ak by vymrela hlavná línia. Nové tri rody sa pripojili sa k už existujúcim trom vedľajším vetvám gosanke, v ktorých sa narodil aj otec Iešigea, Jošimune.

Iešigeho vláda, charakterizovaná prírodnými nešťastiami, vládnou korupciou, hladomormi, núdzou obchodníkov a neschopnosťou vlády riešiť tieto problémy, nebola veľmi úspešnou Tokugawovskou vládou.

Iešigeho posmrtný titul bol Džunšin-in a jeho hrob bol umiestnený v mauzóleu rodiny Tokugawa v Zódžó-dži v okrese Šiba v Ede. Jeho pozostatky boli v rokoch 1958 - 1960 exhumované a podrobené vedeckému skúmaniu. Bolo zistené, že jeho zuby boli zahnuté dovnútra úst a zdeformované, v súlade s historickými záznamami bola preto jeho reč defektná a jeho krvná skupina bola typu A.

Éry bakufu Iešigeho vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Roky, v ktorých bol Iešige šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Screech, T. Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779 – 1822, str. 130.
  2. a b Titsingh, Isaac. (1834). Annales des empereurs du Japon, str. 418.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ieshige na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Iešige Tokugawa
Vladárske tituly
Predchodca
Jošimune Tokugawa
šógun
17451760
Nástupca
Ieharu Tokugawa