Ignác Wittmann
| Ignác Wittmann | |
| slovenský podnikateľ | |
| Narodenie | december 1867 Zemianska Ludrová |
|---|---|
| Úmrtie | 1936 Zvolen |
Ignác Wittmann, tiež Ignatz Wittmann, (* 1867, Zemianska Ludrová – † 1936, Zvolen)[1] bol slovenský podnikateľ, zakladateľ a majiteľ bryndziarne vo Zvolene.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Zemianskej Ludrovej (dnes súčasť obce Ludrová). Absolvoval piaristické gymnázium v Ružomberku, na spoločnej fotografii žiakov je spolu s Vavrom Šrobárom, ktorý sa narodil v susednej obci Lisková. Jeho rodičia Bernhard Wittmann a Bety Schlesinger mali spolu 6 detí. Matka zomrela v roku 1877 vo veku 40 rokov.
Rodinný podnik[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1891 založil bryndziareň vo Zvolene.
Za manželku si vzal Júliu Kriser z Beluše v roku 1893. Cez 1. svetovú vojnu vytvoril I. Wittmann spolu s inými bryndziarmi (A. Vagač Detva, P. Molec, Zvolenská Slatina a G. Blüh, Zvolen) Hornouhorské spojené bryndziarne, ktoré sa po vojne zase rozdelili. Z Wittmannovej bryndziarne sa vtedy stala Továreň na bryndzu a syry "I. Wittmann a syn". Partnerom v podnikaní mu bol od roku 1920 syn Vojtech. Začiatkom tridsiatych rokov spolupracoval pri výrobe krabicových tavených syrov aj s nemeckým podnikateľom B. Zwickom pod názvom Wittmann a Zwick, s logom jastraba a názvom Jastrab/Jestřáb/Sperber. Továreň I. Wittmann a syn sa až do druhej svetovej vojny pravidelne umiestňovala na popredných miestach na výstavách syrov. Mala satelitné syrárne vo viacerých obciach na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a sklady v centre Prahy, Brna, Moravskej Ostravy (dnes súčasť Ostravy) a Bratislavy. Využívala svoje vlastné laboratórium a zamestnávala aj niekoľko českých inžinierov. Šírkou sortimentu prevýšila všetky syrárne v ČSR. V medzivojnovom období sa o Wittmannovi hovorí napríklad v Reprezentačnom lexikone Slovenska a Podkarpadskej Rusi (Bratislava, 1934). O víťazstvách syrov firmy I. Wittmann a syn a o jej modernom spôsobe výroby sa píše v Mlékařskych listoch v roku 1931, 1934 a 1937. Za roky 1936 až 1939 bola firma I. Wittmann a syn na prvom mieste v predaji bryndze z celkového počtu 48 slovenských výrobcov bryndze. [2]
V júli 1941 továreň arizoval bol Teofil A. Babala, vtedy tajomník HSĽS s ústredňou v Bratislave. Zmenil logo a v jednej svojej žiadosti o preradenie vozidla píše ako dôvod, že ide o najväčší syrársky a mliekárenský podnik na Slovensku, zaradený ako dôležitý pre obranu štátu. Po roku 1948 Wittmanovci nútene emigrovali, a na meno Wittmann sa postupne zabudlo.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 Ignácova vnučka vysúdila po rokoch sporov budovy a pozemky, odkúpila zásoby a stroje a na niekoľko rokov obnovila značku pod jej priamym vedením. V súčasnosti nikto z rodiny Wittmannovcov nepodniká v oblasti výroby syrov a bryndze.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ignatz (Ignác) Wittmann [online]. WITTMANN HOLDING, [cit. 2016-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Balko, Ján: Bryndziarsky priemysel na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, 1940
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |