Indoiránske jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Indoiránske jazyky sú najvýchodnejšia vetva indoeurópskej jazykovej rodiny.

Hovorí sa nimi v severnej časti južnej Ázie (India, Bangladéš, Pakistan, Nepál, Bhután, Srí Lanka, Maldivy, Irán, Afganistan, južné časti SNŠ, východné oblasti Turecka, severný Irak a severovychodná Sýria).

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Problém v členení indoiránskych jazykov predstavujú dardské jazyky. Keďže zrejme nejde o pravé (teda genetické) zoskupenie, klasifikujú sa rôzne. Predovšetkým sa od nich veľmi často oddeľujú núristanské jazyky (=káfirské jazyky, západodardské jazyky) a aj tie sa zadeľujú rôzne.

Základné tri delenia indoiránskych jazykov sú tieto:

Novšie delenie (napr. podľa Ethnologue):

Staršie delenie:

Možno sa stretnúť aj s "kombináciou" vyšších dvoch delení: