Infekčná mononukleóza
Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie spôsobené typom herpes vírusu, ktorý sa nazýva Epsteinov-Barrovej vírus (EBV), alebo cytomegalovírusom (CMV infekcia). Postihuje vnútorné žľazy, najmä slezinu a pečeň a uzliny, hrtanové a tylové. Choroba spočiatku vyzerá ako angína a je tak aj často diagnostikovaná, až potom, čo neúčinkujú antibiotiká, je pacient testovaný na prítomnosť vírusov. Často však býva u lekárov diagnóza mononukleózy zamenená s chrípkou. Infekčnej mononukleóze sa hovorí Choroba z bozkávania alebo Detská choroba, pretože najčastejšie ňou ochorejú malé deti, u ktorých je priebeh väčšinou bez príznakov, a dospievajúci. Choroba sa prenáša prostredníctvom slín - buď priamo najčastejšie bozkávaním, alebo nepriamo rukami, predmetmi znečistenými čerstvými slinami (hračky, poháre, uteráky). To sú ale najčastejšie možné spúšťacie mechanizmy. U dospelých jedincov nie je ochorenie vylúčené, máva však ťažší priebeh.
Nákaza a príznaky mononukleózy[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci sa vyskytuje slovo infekčná, ide o chorobu málo nákazlivú. To znamená že EB vírus má v sebe približne 95% populácie a záleží len na okolnostiach a ich imunite, či prepukne alebo nie. Imunita niektorých jedincov si vytvára protilátky tak dobre, že sa u nich mononukleóza neprejaví, iní zase potrebujú hospitalizáciu. Mononukleóza sa prenáša už spomínanými slinami. Ďalej k prepuknutiu ochorenia prispieva znížená obranyschopnosť organizmu, stres a nervové vyčerpanie. Medzi typické príznaky patrí počiatočná celková únava, trvajúca až niekoľko týždňov, zvýšená teplota alebo horúčky (bežne okolo 39° C), zápal nosohltanu a zväčšenie uzlín (podčeľustných a krčných). Ďalšie príznaky môžu byť opuch viečok a tváre, typické vyrážky na chrbte, fyzické bolesti na rôznych častiach tela, zväčšená slezina a pečeň (a ich zápal), nechutenstvo. Príznaky infekčnej mononukleózy[1] sa podobajú únavovému syndrómu, kedy sa pre pacienta môžu zdať aj tie najprimitívnejšie činnosti za neprekonateľný problém z dôvodu rozsiahlej intenzívnej celkovej únavy. Únava pri správnej starostlivosti o seba postupne ustupuje, no vymiznutie intenzívnej fyzickej únavy môže trvať aj pol roka. Inkubačná doba je 4 – 6 týždňov.[2] Pacient získava po ochorení IM doživotnú imunitu voči tejto chorobe (to znamená, že intenzívny priebeh ochorenia môže človek dostať len raz za život). Avšak pri oslabenej imunite sa jej príznaky môžu opätovne vrátiť, kedy ide o chronickú mononukleózu.
Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]
EB vírus sa do organizmu dostáva ústami a vniká do buniek sliznice nosohltana, slinných žliaz a lymfatického tkaniva mandlí. Rozmnoží sa a krvou sa roznesie do celého tela. V lymfatickom tkanive vírus napáda hlavne B-lymfocyty, ktoré sa začnú správať ako cudzí organizmus a telo začne protiútok. Bunky zvané T-lymfocyty majú schopnosť takto zdegenerované bunky ničiť a ochorenie potlačiť. Podstatou ochorenia mononukleózou je obranná reakcia organizmu, kedy jedna zložka (T-lymfocyty) musí vyvinúť takú aktivitu, aby zabránila množeniu sa a nesprávnej funkcii zložky druhej (B-lymfocyty). V celku dochádza k narušeniu rovnováhy medzi jednotlivými zložkami imunitného systému.
Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavne u ťažkého priebehu a u dospelých osôb môže dochádzať ku komplikáciám:
- Upchatie horných ciest dýchacích
- Obtiažne prehĺtanie
- Zápal pľúc
- Zápal srdcového svalu
- Zápal mozgových blán
- Oslabenie imunity
- Ochorenie pečene, žltačka
- Streptokoková angína
- Vzácne komplikácie: pretrhnutie sleziny
Liečba[upraviť | upraviť zdroj]
U malých detí ochorenie prebehne často bez príznakov alebo len s ľahkým priebehom, takže pacient dochádza len na infekčné oddelenie. U vážnejšieho priebehu (neklesajúca horúčka, väčší zápal pečene, atď.) Dochádza k hospitalizácii. Špecifický liek na infekčnú mononukleózu neexistuje. Keďže ide o vírusovú infekciu, nemajú na ňu vplyv ani antibiotiká, ktoré sa podávajú iba na zmiernenie vedľajších priebehov ochorenia (napr. pri zápale hrdla)[2]. Na znižovanie horúčky sa používajú rôzne antipyretiká[2]. Najdôležitejšie pre úspešné uzdravenie je pokoj a diéta. Liečba trvá približne 6 mesiacov, prvý mesiac musí byť pacient doma, potom držať diétu niekoľko mesiacov (minimálne 2-3) a po vyliečení sa ešte nejaký čas fyzicky šetriť. Vždy ale záleží na výsledkoch testov a celkového zdravotného stavu pacienta, takže niektoré obdobia sa môžu skrátiť alebo predĺžiť.
Rekonvalescencia[upraviť | upraviť zdroj]
Zmeny krvného obrazu a pečeňové testy sa normalizujú do 2 – 3 mesiacov. Trvalé poškodenie pečene sa u liečených pacientov nevyskytuje. Niekoľko týždňov pretrváva potlačenie obranyschopnosti organizmu proti infekciám. Dôsledkom je zvýšená vnímavosť voči najrôznejším chorobám. Rekonvalescent by sa mal vyhnúť možnosti sa nakaziť alebo prechladnúť, ďalej by sa nemal fyzicky zaťažovať. Fyzická záťaž by sa mala zvyšovať postupne. Vrcholovým športovcom sa povoľujú plné tréningy až 3 mesiace po normalizácii laboratórnych testov. Pečeňovú diétu je nutné dodržiavať 3 – 6 mesiacov (podľa hodnôt pečeňových testov). Nutné sú pravidelné kontroly na infekčnom oddelení. Nedodržaním odporúčaného režimu sa pacient vystavuje riziku znovuprepuknutia ochorenia s oveľa vážnejším priebehom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Infekčná mononukleóza a príznaky vírusu, CANDYMAN.sk: (2.4.2016)
- ↑ a b c http://www.ordinace.cz/clanek/infekcni-mononukleoza/
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infekční mononukleóza na českej Wikipédii.