Informačné správanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Informačné správanie (angl. information behaviour, information behavior) predstavuje integrovanú ľudskú aktivitu zameranú na hľadanie významu informácií v procese (sociálnej) komunikácie a pri riešení (informačných) problémov.[1] Definované je ako „komplexné správanie človeka, systému či organizmu vo vzťahu k informačným zdrojom a informáciám“,[2] či ako „viacúrovňová integrovaná ľudská aktivita pri vyhľadávaní, spracovaní a využívaní informácií, vyplývajúca z adaptácií človeka a informačného prostredia“.[3] Pojem teda zahŕňa procesy ako aktívneho vyhľadávania informácií (tzn. určenie informačnej potreby, formulácia informačnej požiadavky, príprava informačnej stratégie, realizácia informačného prieskumu, hodnotenie výsledkov vyhľadávania informácií), tak i pasívneho vyhľadávania informácií spolu s procesmi ich následnej organizácie, spracovania, prezentácie a využívania.[4][5] Informačné správanie je tiež v teoretickej rovine rovnomennou kategóriou knižničnej a informačnej vedy, konštituovanou v rámci používateľského obratu a používateľsky orientovaných paradigiem v 70. a 80. rokoch 20. storočia.[6][7]

V praktickej rovine môže byť považované za podmnožinu komunikačného správania človeka, opísaného napr. Shannonovým modelom komunikácie, a jeho základným cieľom je hľadanie zmyslu v rôznych komunikačných aktoch a interakciách. V tomto poňatí pojem informačného správania teda predstavuje proces neustálej konštrukcie významu a vytvárania zmyslu v rámci riešenia tzv. informačného problému, resp. pri napĺňaní informačnej potreby človeka. Prejavuje sa reakciou jednotlivca na podnet – informačnú potrebu – v šiestich zložkách ľudskej osobnosti: neurofyziologickej, kognitívnej, senzomotorickej, hodnotovej, afektívnej a integratívnej, tzn. zjednodušene v rovine myšlienok, fyzických aktivít a emócií.[3]

Fenomén informačného správania možno členiť podľa rôzneho účelu spracovania informácií či podľa jednotlivých fáz informačného procesu.[8] Popredný odborník prof. Thomas D. Wilson z Univerzity v Shefielde rozlišuje jeho dve základné kategórie:

  • a) informačné správanie pri vyhľadávaní informácií (angl. information seeking behaviour)
  • b) informačné správanie pri využívaní informácií (angl. information use behaviour)[9]

Kľúčovým determinantom informačného správania je informačná gramotnosť.[5]

Modely informačného správania[upraviť | upraviť zdroj]

Prínosom pre teóriu i prax knižničnej a informačnej vedy je modelovanie informačného správania používateľov informácií. Model informačného správania je teoretickým rámcom informačného procesu, obvykle znázorneným formou diagramu, ktorý zachytáva vzťahy medzi skúmanými prvkami, pričom môže opisovať jeho jednotlivé fázy alebo vysvetľovať príčiny a dôsledky tejto ľudskej aktivity.[10] V odbornej literatúre sa stretávame s holistickými/konceptuálnymi modelmi, deskriptívnymi procesuálne orientovanými modelmi, interakčnými a kognitívnymi modelmi, sieťovými modelmi a ekologickými modelmi.[2][11][12]

Vzťah informačného správania k informačným a komunikačným technológiám[upraviť | upraviť zdroj]

Informačné správanie v elektronickom prostredí vyplýva zo vzťahov k informačným a komunikačným technológiám (IKT). Skúmaním týchto vzťahov vznikla jedna z novších typológií používateľov. Boli rozdelení do troch kategórií:

  • Prvá kategória sú elitní používatelia IKT (31 %). Obsahuje štyri skupiny veľmi intenzívnych používateľov internetu a mobilných telefónov zapojených do používateľskej tvorby obsahu. Odlišujú sa najmä postojom pri hodnotení pozitív technologických funkcií. Tieto skupiny sú označené ako „všežravci“, prepájači, bezduchí veteráni, podporovatelia produktivity. Intenzívni používatelia využívajú technológie na konzumáciu služieb a produktov rýchlym tempom. Technológie sú pre nich platformou na účasť (participáciu) a sebavyjadrenie.
  • Druhá kategória sú používatelia strednej cesty (20 %). Obsahuje dve skupiny používateľov zameraných na využívanie technológií pri riešení úloh a komunikovaní. Jedna skupina je orientovaná na mobilnú komunikáciu a plne využíva všetky funkcie mobilných prístrojov. Druhá skupina predstavuje pripojených používateľov, ktorí však považujú neustále pripojenie za obťažovanie.
  • Tretia kategória sú menej technologicky aktívni používatelia (49 %), ktorí využívajú moderné technológie skôr okrajovo. Štyri skupiny v tretej kategórii sú neskúsení experimentátori, používatelia spokojní s málom funkcií, ľahostajní, a ľudia mimo siete (15 % starších ľudí). Táto kategorizácia dokazuje, že pri informačnom správaní v elektronickom prostredí nefunguje jednotný model. Problémom je včleňovanie technológií do života človeka.[13]

Problémy informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzenou vlastnosťou informačného správania je rozmanitosť. V internete dominuje horizontálne vyhľadávanie informácií. Vyznačuje sa rýchlym prezeraním niekoľkých zdrojov, preskakovaním medzi nimi a online prezeraním. Napriek tomu, že Google generácia je technologicky mimoriadne zručná, jej informačná gramotnosť sa nezlepšuje. Mladí ľudia majú pri informačnom správaní v elektronickom prostredí tieto problémy:

  • pochopenie vlastných informačných potrieb
  • vytváranie informačnú stratégie a hodnotenie informácie z hľadiska relevancie a dôveryhodnosti
  • nedostatok hlbších informácií o fungovaní internetu (mentálna mapa).[2]

Často sa stáva, že informačné zručnosti mladých predbiehajú informačnú gramotnosť. Chýbajú im poznatky o funkciách prieskumových systémov, reprezentácii informácií a sémantike pri vyhľadávaní informácií. Pri rýchlom prezeraní elektronických zdrojov nehodnotia relevanciu a nevenujú sa hlbšiemu analytickému spracovaniu informácií.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ STEINEROVÁ, J. 2007. Relevancia vo vedeckej komunikácii a nové služby elektronického prostredia. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského - Katedra knižničnej a informačnej vedy, 2007.
  2. ↑ a b c d STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie: pohľady informačnej vedy. Bratislava : Centrum vedecko-technických informácií, 2005. ISBN 978-80-85165-90-6. S. 10.
  3. ↑ a b STEINEROVÁ, Jela; ONDRIŠOVÁ, Miriam. Informačná veda: výkladový slovník. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-4866-9. S. 142-144.
  4. ↑ ŠUŠOL, Jaroslav. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2008, roč. 9, čís. 3, s. 3-9. Dostupné online [cit. 2022-03-30]. ISSN 1336-0965.
  5. ↑ a b HRDINÁKOVÁ, Ľudmila. Informačná gramotnosť a informačné vzdelávanie. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2021. DOI: 10.5281/zenodo.6004432. Dostupné online. ISBN 978-80-974036-2-1. DOI:10.5281/zenodo.6004432
  6. ↑ STEINEROVÁ, Jela. Knižničná a informačná veda 23. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3131-9. S. 7-31.
  7. ↑ STEINEROVÁ, Jela. Knižničná a informačná veda 26 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2016, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online.
  8. ↑ STEINEROVÁ, Jela; GREŠKOVÁ, Mirka; ILAVSKÁ, Jana. Vyhľadávanie informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí. Bratislava : STIMUL, 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-89236-80-0.
  9. ↑ WILSON, T. D.. Human Information Behavior. Informing Science: The International Journal of an Emerging Transdiscipline, roč. 3, s. 049–056. Dostupné online [cit. 2022-03-30]. DOI: 10.28945/576. (po anglicky)
  10. ↑ WILSON, T.D.. Models in information behaviour research. Journal of Documentation, 1999-01-01, roč. 55, čís. 3, s. 249–270. Dostupné online [cit. 2022-03-30]. ISSN 0022-0418. DOI: 10.1108/EUM0000000007145.
  11. ↑ MELICHEROVÁ, Michaela; NOVÁKOVÁ, Františka; FÁZIK, Jakub. Modely informačného správania v kontexte cieľov projektu HIBER (2. časť). ITlib: Informačné technológie a knižnice, 2018-01-01, roč. 22, čís. 1, s. 19–29. Dostupné online [cit. 2022-03-30]. DOI: 10.5281/zenodo.3568802.
  12. ↑ MELICHEROVÁ, Michaela; NOVÁKOVÁ, Františka; FÁZIK, Jakub. Modely informačného správania v kontexte cieľov projektu HIBER (1. časť). ITlib: Informačné technológie a knižnice, 2017-12-31, roč. 21, čís. 4, s. 17–25. Dostupné online [cit. 2022-03-30]. DOI: 10.5281/zenodo.3568751.
  13. ↑ HORRIGAN, J. B. 2007. A Typology of Information and Communication Technology Users : Pew Internet & American Life Project [online]. 2007 [cit. 2008-03-28]. 65 s. Dostupné na internete: <http://www.pewinternet.org/>
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Informačné_správanie&oldid=7451089“