Inkubačná lehota (lekárstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Inkubačná lehota alebo inkubačný čas alebo (jazykovo nevhodne) inkubačná doba je obdobie od vstupu nákazy do organizmu po vypuknutím choroby. Pri infekčných chorobách hrá veľkú úlohu pri posudzovaní nebezpečnosti infekcie.

Za najnebezpečnejšie sa považujú tie nákazy, ktoré majú dlhú inkubačnú lehotu, pretože to zvyšuje šancu, že nakazený jedinec odcestuje do inej oblasti a rozšíri chorobu, najmä v tom prípade, ak je nakazený jedinec infekčný (môže infekciu šíriť) už počas inkubačnej lehoty. To znamená, že v období, keď choroba prepukne, lekári a zverolekári tak dostanú prvé varovanie, už keď môže byť infikovaný veľký počet ľudí (zvierat). Typickým príkladom takej choroby je inak len málo infekčný AIDS.

Choroby sa delia podľa inkubačnej lehoty na:

  • choroby s krátkou inkubačnou lehotou, v rádoch hodín až dní (chrípka, cholera)
  • choroby s dlhou inkubačnou lehotou, v rádoch mesiacov až rokov (besnota, AIDS).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. ISBN 60-044-89. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]