Inteligentný dizajn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ochranu Zeme jej magnetickým poľom pred nepriaznivými účinkami slnečného žiarenia resp. pred slnečným vetrom v kombinácii s ďalšími okolnosťami považujú stúpenci ID za dôkaz tzv.vyladených priaznivých podmienok pre existenciu života.

Inteligentný dizajn (ID) alebo inteligentný plán je tvrdenie, že niektoré rysy vesmíru a živých vecí, predovšetkým prítomnosť informácie v bunke, sa dajú lepšie vysvetliť inteligentnou príčinou a nie neriadeným náhodným procesom.[pozn 1] Na rozdiel od kreacionizmu neupresňuje povahu alebo totožnosť inteligentného návrhára. Túto "teóriu" rozvinula skupina amerických kreacionistov, ktorí preformulovali svoje argumenty v spore „stvorenie alebo evolúcia“, aby tak obišli rozhodnutie súdu (Edwards v. Aguillard, 1987), ktoré zakazuje výuku kreacionizmu ako vedy.[5] Inteligentný dizajn je niektorými veriacimi vnímaný ako moderná forma tradičného teologického argumentu pre existenciu Boha.

Jeho zástancovia tvrdia, že inteligentný dizajn je vedecká teória a požadujú predefinovanie pohľadu vedy na nadprirodzené vysvetlenie skutočnosti. Vzhľadom na to, že ich tézu nemožno ani potvrdiť ani vyvrátiť (čo je definícia vedeckosti), to však v skutočnosti veda v pravom slova zmysle nie je.[pozn 2]

Podľa United States National Academy of Sciences nie sú kreacionizmus, ID ani ostatné tvrdenia o nadprirodzenom zásahu vo vzniku života alebo druhov vedou, pretože nie sú testovateľné vedeckou metódou. United Stated National Science Teachers Association a American Association for the Advancement of Science označili ID za pseudovedu. Ďalšie vedecké komunity s týmto tvrdením súhlasia, iné nazývajú ID „junk science“. Kontroverzným sa v tejto súvislosti javí tvrdenie popredného evolučného biológa R.Dawkinsa že prítomnosť či neprítomnosť kreatívnej super-inteligencie je neodškriepiteľne vedeckou otázkou, aj keď v skutočnosti alebo aspoň zatiaľ, nezodpovedanou.[7]

V Spojených štátoch vo veci, či teóriu inteligentného dizajnu učiť na školách alebo nie, prebehol v roku 2005 súdny proces (prípad Kitzmiller versus Dover Area School District)[8], v ktorom odporcovia ID dokázali, že táto teória je latentná forma kreacionizmu. V tom istom roku vyvolal verejnú polemiku vtedajší prezident USA George W. Bush svojimi vyhláseniami v Bielom dome že podľa jeho presvedečenia ID by mal byť vyučovaný popri evolúcii ako alternatívna teória: "Postoje oboch strán by mali byť náležite vysvetlené a vyučované… aby ľudia mohli pochopiť o čom táto debata je…. Súčasťou výchovy je dať ľuďom možnosť spoznať rôzne myšlienkové školy…. Pýtate sa ma či by ľudia mali byť vystavený pôsobeniu rôznych ideových prúdov a odpoveď je že áno….vedecká kritika akejkoľvek teórie by mala byť prirodzenou súčasťou učebných osnov."[9]

V krajinách Európskej únie podvýbor pre kultúru, vedu a vzdelanie vydal správu, v ktorej inteligentný dizajn odsudzuje ako nebezpečný a v ktorej ďalej píše: „kreacionizmus v akejkoľvek svojej forme, vrátane ID, nie je založený na faktoch, nepoužíva akékoľvek vedecké dedukcie a jeho obsah je zúfalo neadekvátny na vyučovanie vedeckých predmetov“.[10][pozn 3] Predkladatelia danej správy zo socialistickej skupiny v Rade Európy naopak za fakt považujú pôsobenie evolúcie, ktorej procesy sú podľa nich zodpovedné o. i. za vznik infekčných ochorení ako napr. AIDS. Efektívny boj proti týmto infekčným chorobám nie je podľa ich presvedčenia možný ak by pokroky v medicínskom výskume týchto ochorení mali byť hatené popieraním evolučných princípov kreacionistickými teóriami ako ID, čo by v ich ponímaní mohlo mať negatívny dopad na rozvoj spoločnosti alebo zapríčiniť úplný koniec vedeckého medicínskeho výskumu.[pozn 4]

Definícia ID podľa zástancov tejto teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa stúpencov ID ak by sa napr. takúto digitálnu postupnosť AUGACGGAG… podarilo objaviť vo frekvenčnom spektre (pozri nižšie) výskumníkom z projektu hľadania mimozemskej inteligencie, bolo by ju možné pripísať inteligentnému pôvodu
Hľadanie signálov nesúcich informáciu v rámci programu SETI.

Podľa [11] inteligentný dizajn je úmyselný výber konaný s plným vedomím inteligentným činiteľom alebo osobou za účelom spôsobenia konkrétneho výsledku alebo cieľa.

Koncepty inteligentného dizajnu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pri každej udalosti je treba vybrať jedno z vysvetlení: ide o pravidelnosť, náhodu alebo plán.[12]
    • Podľa stúpencov idey ID genetický kód (ktorý súčasná veda vníma ako digitálnu informáciu uloženú v bunke[13]) spĺňa kritériá pre detegovanie inteligencie v rámci výskumného programu hľadania mimozemskej inteligencie SETI.[pozn 5] Často sa pritom odvolávajú aj na Billa Gatesa ktorý v knihe The Road Ahead[15] napísal že "DNA je ako počítačový program, avšak oveľa dokonalejší ako akýkoľvek iný doteraz vytvorený".[16] Poukazujú aj na to že francúzski vedci G. Cullmann a J.M. Labouygues ukázali že DNA kód je optimálny.[17][18]
  • Špecifická zložitosť – jav, pri ktorom je možné vylúčiť, že k nemu došlo náhodou.
    • Špecifická zložitosť je synonymum pre špecifickú funkčnú informáciu alebo informačný obsah. Ak by sme mali napr. USB pamäťový kľúč na ktorý by sa dalo uložiť 256 MB informácie, ale táto informácia by pozostávala iba z náhodného sledu núl a jednotiek (t. j. digitálnej informácie), mali by sme síce na tomto kľúči uloženú tzv. shanonovu informáciu, t. j. USB kľúč by z hľadiska informačnej kapacity obsahoval 256 MB, ale táto by nám bola k ničomu, pretože operačný systém počítača by jej vôbec nerozumel. Nato aby táto informácia bola použiteľná, musela by mať špecifické usporiadanie, aby ju počítač vedel prečítať a zobraziť napr. uložený obrázok. Analogicky, sekvencie molekúl DNA majú taktiež určitú informačnú kapacitu, t. j. schopnosť uchovať informáciu, ale na to, aby sa táto informácia dala použiť napr. ako stavebný plán pri tvorbe funkčných proteínov, musí mať špecifické usporiadanie. Informačnú kapacitu sekvencie DNA molekúl možno kvantifikovať uplatnením shannonových rovníc uvážiac štyri nukleové bázy ako symboly informačného systému, podobne ako nuly a jednotky v prípade digitálnej informácie.[13] Náhodné zoskupenia týchto symbolov by neviedli k funkčnému výsledku – schopnosť bunky tvoriť funkčné proteíny totiž závisí od presného sekvenčného zoskupenia nukleových báz v DNA.[pozn 6] Stúpenci idey ID sú presvedčení, že ľudstvo dosiaľ nepozorovalo mechanizmus zostavovania takýchto funkčne špecifických štruktúr, ktorý by bol založený na náhodných neriadených procesoch.
  • Nezjednodušiteľná (neredukovateľná) zložitosť – jav, pri ktorom je možné vylúčiť, že k nemu došlo postupným vývojom.
    • Nezjednodušiteľne zložitý systém je podľa definície taký, ktorého všetky časti sú zložito poskladané do seba takým spôsobom, že pri odstránení ktorejkoľvek jednotlivej súčiastky by prestal fungovať. Podľa stúpencov tejto myšlienky klasická evolučná teória nedokáže vysvetliť pôvod takéhoto systému, pretože jej definícia si vyžaduje, aby jednotlivé súčasti systému sa vyvíjali postupnými malými zmenami svojich predchodcov. Tieto predchádzajúce súčiastky by však samostatne bez celkového systému neplnili žiadnu funkciu, a tak by ich proces prirodzeného výberu mal eliminovať, lebo ten podľa definície zachováva len tie evolučné zmeny, ktoré sú prospešné pre organický život.[pozn 7] Proces prirodzeného výberu tak podľa pôvodných Darwinových slov môže vyberať len také biologické systémy, ktoré sú už funkčné. Ak by biologický systém nemohol byť vyprodukovaný postupnými zmenami, potom by sa musel objaviť ako integrovaný celok, v jednom okamihu.
  • Jemne vyladený vesmír – fyzikálne konštanty vesmíru sú vyladené tak, aby mohol existovať život. Tento fakt však nepovažujú odporcovia ID za zmysluplný: vesmír musí mať fyzikálne konštanty v hodnotách, ktoré umožňujú život, inak by sme si nemohli klásť otázky o jeho vzniku. Takže bez ohľadu na to, či vesmír vznikol náhodou alebo úmyselne, vždy bude mať "na život vyladené" konštanty.[pozn 8] Predstava že vesmír musí byť veľmi presne štrukturovaný aby v ňom mohol vzniknúť život sa nazýva antropický princíp. Pri argumentoch o vyladenom vesmíre pre existenciu života sa najčastejšie spomínajú tieto aspekty ktoré sú zároveň témou rôznych vedeckých sporov a polemík [19]:
    • Pre život je nevyhnutný hojný zdroj uhlíka, ktorý je formovaný buď tromi jadrami hélia alebo kombináciou jadier hélia a berýlia. Podľa objavu astronóma F.Hoyleho k takémuto formovaniu môže dochádzať len vďaka rezonancii spôsobenej presným vzájomným vyladením energetických hladín základného stavu jadra.
    • Vegetácia na zemskom povrchu produkuje kyslík kým živočíchy ho spotrebúvajú čím sa medzi nimi vytvára rovnováha. Obsah kyslíka v zemskej atmosfére sa pritom prakticky drží na konštantnej úrovni. Bez rastlín by sa naša Zem čoskoro premenila na horúce nebeské teleso s ťažkou atmosférou, v ktorej by dominoval kysličník uhličitý, tak ako je to na Venuši. Na druhej strane, ak by sa množstvo kyslíka zvýšilo o jedno percento, riziko lesných požiarov by neúmerne stúplo a vegetačný príkrov planéty by to neprežil.[22]
    • Pomer silnej jadrovej sily a elektromagnetickej sily má mať vplyv na formovanie hviezd a taktiež pomer konštánt elektromagnetickej a gravitačnej sily má zohrávať úlohu v umožnení súčasnej existencie veľkých aj malých hviezd, veľké sú údajne potrebné pre produkciu častíc v ich „termonukleárnych peciach“ zatiaľčo malé sú jediné ktoré dokážu dostatočne dlho stabilne horieť a tak vytvoriť podmienky pre obývateľnú planétu.
    • Na úrovni Slnečnej sústavy predostreté argumenty uvádzajú tzv. obývateľnú planetárnu zónu v ktorej vzdialenosť od Slnka nie je ani príliš blízka na to aby spôsobila vyparenie vody a ani príliš ďaleká aby teploty klesli pod hodnotu pre udržateľný život.[pozn 9]
    • Na planetárnej úrovni sa spomína:
      • úroveň gravitácie na povrchu, atmosferický tlak[pozn 10], skladba atmosféry (správny pomer plynov)[pozn 11], rýchlosť rotácie (prílišná by údajne spôsobila silné vetry[pozn 12], pomalá veľké rozdiely teplôt medzi nocou a dňom)[pozn 13], zemský magnetizmus (ochranný efekt pred nežiadúcimi účinkami slnečného žiarenia[pozn 14]) a pod..
    • Podľa niektorých stúpencov ID sa Zem nielenže nachádza v obývateľnej zóne Slnečnej sústavy, ale vykazuje aj obdivuhodnú polohu z hľadiska možností vykonávať vedecké pozorovania[24], napr.:
      • Nachádzame sa v oblasti vesmíru kde nie sme obmedzení v pozorovaniach prílišnou svietivosťou susedných hviezd
      • Atmosféra Zeme je vhodne transparentná
      • Veľkosti Slnka a Mesiaca a ich vzdialenosti od Zeme spôsobujú zatmenie Slnka ktoré umožňuje vedecký výskum slnečnej koróny a vďaka ktorému bolo ľudstvo schopné taktiež získať počiatočné potvrdenie očakávaného zakrivenia svetla gravitáciou ktoré predpovedala Einsteinovou všeobecná teória relativity.
  • Inteligentný dizajnér – existuje inteligentná príčina vesmíru.
    • Z hľadiska formálnej logiky tento argument zástancov ID je založený na nasledujúcich premisách:
      • Premisa 1: Napriek dôkladnému výskumu, žiadne materiálne príčiny, ktorými by bolo možné demonštrovať schopnosť vyprodukovať veľké množstvá špecifickej informácie, neboli objavené. Kritika tohto východiska spočíva v 2 bodoch:
        • (a) zatiaľ nie je známe, ako vznikol a ako vyzeral prvý život (aký bol zložitý), takže hovoriť o jeho prílišnej zložitosti je irelevantné[pozn 15]
        • (b) mutácie a selekcia (prirodzený výber) sú schopné produkovať a vyberať informáciu (prežijú tie organizmy, ktoré nemajú smrteľné mutácie a ktorým vyhovuje dané prostredie)[pozn 16][pozn 17]
      • Premisa 2: Inteligentnými príčinami možno demonštrovať schopnosť vyprodukovať veľké množstvá špecifickej informácie.[pozn 18]
      • Záver: Podľa zástancov ID ich "teória" predstavuje najlepšie, kauzálne najprimeranejšie vysvetlenie prítomnosti informácie v bunke. (Problém však nastáva pri otázke: Kto vytvoril inteligentného dizajnéra? Ten totiž žiadne logické riešenie nemá.)[pozn 19]

Postoje stúpencov ID k evolučnej teórii[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa C.M. Meyera[32] možno identifikovať viacero definícií chápania evolúcie, pričom tri kľúčové významy z pohľadu vymedzenia postoja stúpencov ID sú:

  1. Zmena v priebehu času
  2. Spoločný predok alebo myšlienka univerzálneho spoločného predka všetkých živých organizmov ako ju ilustruje napr. Darwinov evolučný strom života
  3. Mechanizmus resp. myšlienka že prírodný výber selektujúci rozličné formy mutácií postačuje na tvorbu živých foriem a funkcií ktoré možno vidieť v prírode ako vykazujúce podobu dizajnu[33]
Stúpenci ID akceptujú evolúciu v jej prvých dvoch významoch, až na niektorých čo sú skeptickí ohľadom univerzálneho spoločného predka.[34][pozn 20] To čo však v evolučnej teórii menovite spochybňujú a kritizujú je prezentovanie ako faktu myšlienky, že čisto neriadené procesy ako prírodný výber aplikovaný na náhodné variácie alebo iný podobne materialistický mechanizmus môžu viesť ku vzniku všetkých živých foriem v biologickom svete.

Kritérium krachu hypotézy ID podľa zástancov tejto teórie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podľa stúpencov ID[11] ak by niekto úspešne preukázal, že veľké množstvá tzv. funkčne špecifickej informácie môžu povstať z čisto chemických a fyzikálnych predchodcov (antecedentov), hypotéza ID o najlepšom vysvetlení daného fenoménu (prítomnosti funkčne špecifickej informácie v živých organizmoch) by bola vyvrátená. ID by podľa nich potom degradovalo z najlepšieho na jedno z možných vysvetlení podobne za aké dnes považujú teóriu náhodného vzniku tejto informácie.
  • Zástancovia hypotézy ID sú presvedčení, že flagellum motor ako aj iné nanostroje (ktoré považujú za nezjednodušiteľne zložité) prítomné v živých bunkách napĺňajú kritérium krachu Darwinovej teórie o pôvode druhov, ktoré si sám autor stanovil takto:
    • "Ak by mohla byť preukázaná existencia nejakého zložitého orgánu, ktorý nemohol byť formovaný množstvom po sebe nasledujúcich nepatrných modifikácií, moja teória by sa úplne zrútila."[20] K tomu však podľa odporcov ID dodnes nedošlo.[pozn 21]

Najvýznamnejší predstavitelia hnutia ID[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa názoru zástancov ID sa nikomu uspokojivo nepodarilo vysvetliť evolučný vývoj tzv.bakteriálneho flagellum motora, ktorý považujú za nezjednodušiteľne zložitý.[36] Tento sa stal akousi ikonou hnutia ID a častou témou v diskurze s evolucionistami.
  • Dean Kenyon, Emeritný profesor Biológie v štátnej univerzite v San Franciscu, podľa S. Mayera bývalý popredný evolučný biológ vo svete, autor knihy Biochemická predestinácia[37], ktorú napísal ešte ako zástanca evolučnej teórie.[38] Podľa vlastných slov prezentovaných v dokumentárnom filme “Unlocking the Mystery of Life” sa stal stúpencom hnutia ID v dôsledku neschopnosti vyvrátiť protiargument jedného zo svojich študentov spočívajúci v otázke ako sa mohli prvotné proteíny poskladať bez pomoci genetických inštrukcií.
  • Michael J.Behe, biochemik z Univerzity v Lehighu, autor tézy o nezjednodušiteľnej zložitosti
  • William Dembski, matematik a filozof, absolvent univerzít v Princetone (počítačová veda) a v Chicagu (matematika), autor tézy o špecifickej zložitosti
  • Stephen C.Mayer, absolvent univerzity v Cambridge (filozofia vedy)
  • Paul Nelson, filozof zameriavajúci sa na biológiu ako vedeckú disciplínu, absolvent univerzity v Chicagu
  • Phillip E. Johnson profesor práva na kalifornskej univerzite v Berkeley, považovaný za hlavného zakladateľa hnutia ID
  • Scott Minnich, molekulárny biológ z univerzity v Idaho, takmer 20 rokov sa zaoberajúci výskumom molekulárnych nanostrojov. Obhajuje tézu o nezjednodušiteľnej zložitosti. Pokus jej oponentov zdôvodniť vznik flagellum motora tzv. teóriou preadaptácie vyvracia tvrdením, že aj keď 10 komponentov štruktúry flagellum motora nájdeme aj v iných molekulárnych nanostrojoch, 30 je úplne výnimočných. Navyše oveľa zložitejším problémom ako dostupnosť komponentov je podľa neho „montážny návod“, t. j. presná sekvencia skladania komponentov flagellum motora tak aby bol výsledok skladby komponentov funkčný. Otázke montážnych inštrukcií sa podľa jeho podania odporcovia tézy o nezjednodušiteľnej zložitosti trvalo vyhýbajú.
  • Jed Macosko – chemik z kalifornskej univerzity v Berkeley. Držiteľ ocenenia Merck Award za najlepší akademický výkon v chémii ako vysokoškolák v technologickom inštitúte štátu Massachusetts (M.I.T.) a čestnej medaily admirála Rickovera vedeckého výskumného inštitútu vo Washingtone D.C. Zaoberá sa štúdiom zložitého dizajnu molekulárnych nanostrojov použitím skenovacej silovej mikroskopie, taktiež je prispievateľom do odborných časopisov Biochemistry (Biochémia) a Molecular biology (Molekulárna biológia).
  • Johnathan Wells –akademický titul získal v odbore molekulárnej a bunečnej biológie v kalifornskej univerzite v Berkeley, bol spoluautorom viacerých kníh, o. i. knihy Icons of Evolution (Ikony evolúcie).

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Porovnaj:
    • Ilya Prigogine: "Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia. Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.".
    • V ľudskom genóme bolo objavených 40 transkriptov ktoré majú prekrývajúce sa kódové regióny (duálne kódovanie), vlastnosť ktorá je podľa vedcov "takmer nemožná aby vznikla náhodou".[1]
    • Podľa profesora Dawkinsa mali kreacionisti úprimne tráviť svoj čas špekuláciami prečo sa Tvorca unúval poprepletať genóm tzv. odpadovou DNA.[2] Napriek tomu denník Pravda v r.2010 priniesol správu o jednom z najvýznamnejších objavov desaťročia týkajúceho sa nečakane dôležitej úlohy veľkej časti DNA, ktorej sa predtým hovorilo „odpadková.“[3] Podľa slovenského molekulárneho biológa Petra Celeca v genóme asi nie je odpadová DNA, len my sme mali veľa odpadových myšlienok. A zistili sme, že DNA sa evidentne využíva takmer celá.[4]
  2. Porovnaj: Fyzik Leonard Mlodinow: "Vo vede však platí jedno úplne základné pravidlo: každá hypotéza musí byť testovateľná. To však neznamená, že musí byť testovateľná dnes."[6]
  3. Správa bola predložená na prerokovanie Socialistiskou skupinou (v súčasnosti Skupina Strany európskych socialistov (PES, (ang.))) a bola prijatá hlasovaním v pomere 28:1, jeden prítomný člen sa hlasovania zdržal. 51 členov komisie sa prejednávania predloženej správy nezúčastnilo.
  4. *Body č. 10, 20, 82 a 95 danej správy.[10]
  5. Autori projektu stanovili prítomnosť kódovej informácie v detegovanom signáli ako jedno z kritérií na prisúdenie pôvodu signálu inteligentnému činiteľu.[14]
  6. Profesor matematiky na Oxfordskej univerzite J.C. Lennox vysvetľuje informačnú kapacitu pomocou pojmu syntaktická (t. j. Shannonova) informácia a špecifickú informáciu pomocou pojmu sémantická informácia. Kým syntaktická informácia sa dá kvantifikovať napr. počtom použitých symbolov, meranie sémantickej informácie je oveľa zložitejším matematickým problémom a dosiaľ sa v tomto ohľade napodarilo objaviť žiadny úspešný spôsob, o. i. preto že informačný význam akejkoľvek sekvencie symbolov značne závisí od kontextu.[19]
  7. *"Prirodzený výber pôsobí len vďaka využitiu nepatrných, po sebe nasledujúcich variácií. Nikdy nemôže spraviť veľký a náhly skok, ale musí postupovať krátkymi a istými, zato pomalými krokmi…. Metaforicky môžeme povedať že prirodzený výber každý deň a hodinu po celom svete preskúmava všetky variácie, aj tie najnepatrnejšie, pričom zavrhuje tie čo sú zlé, a zachováva a pridáva tie, čo sú dobré. Robí to úplne nenápadne a necitlivo, kedykoľvek a kdekoľvek sa naskytne príležitosť tak, aby sa zlepšili všetky organické podmienky pre život." [20]
  8. Na takýto postoj však filozof John Leslie[21] reaguje tzv. argumentom popravčej čaty: Ak by napr. táto pozostávala z 50 strelcov z ktorých všetci by minuli pri poprave svoj cieľ, odsúdený by si mohol povedať že je nezmyselné sa pýtať prečo ostal nažive, keďže by stačil len jeden presný zásah a túto otázku by si už nemohol položiť, jednako však môže mať pocit že tu ostáva niečo neobjasnené, menovite otázka prečo všetci členovia popravčej čaty minuli svoj cieľ. Leslie ďalej dôvodí že neexistuje nezlučiteľnosť medzi absenciou prekvapenia u odsúdeného z toho že nepozoruje že by bol mŕtvy a prekvapením z pozorovania že je stále nažive. Obdobne podľa neho pozorovanie že život je možný vďaka naplneniu určitých podmienok preň dáva podnet pre potrebu vysvetlenia existencie daného fenoménu a nie pre zapudenie takejto otázky.
  9. Pre porovnanie priemerná teplota pri povrchu susednej a od Slnka vzdialenejšej planéty Mars je okolo −56 °C. Na jej rovníku sa teploty bežne pohybujú od −90 do −10 °C, a nad nulu sa dostanú iba výnimočne.
  10. Pre porovnanie na povrchu Venuše je tlak ako v hĺbke cca 1km zemského oceánu.
  11. Napr. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzal v tekutom stave aj zinok. Venušin povrch je teda kvôli svojej atmosfére teplejší než Merkúrov, aj keď je vo viac ako dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka a prijíma teda iba 25 % slnečného žiarenia. Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia.
  12. Pre porovnanie na najväčšej a najhmotnejšej planéte našej slnečnej sústavy Jupiter ktorá sa zároveň okolo svojej osi otočí najrýchlejšie z nich (otočenie netrvá ani 10 hodín) vznikajú búrky a turbulencie pri ktorých rýchlosť vetra podľa údajov sondy Galileo dosahuje až 650 km/h.
  13. Napr. na Merkúri s pomalou rotáciou 58,65 pozemských dní rozdiely teplôt sú od −180 °C v noci až po +440 °C cez deň, čo je nad teplotou topenia olova 327.46 °C
  14. Porovnaj: "Svoje prvé „vesmírne“ skoky vykonal Kittinger na rozdiel od Baumgartnera z otvorenej gondoly balóna. Jeho telo chránil pred kozmickým žiarením iba skafander. Ak by sa v ňom objavila hoci nepatrná trhlinka, Kittinger by bol mŕtvy do desiatich sekúnd. Preto je niektorými historikmi považovaný za prvého kozmonauta."[23]
  15. Táto premisa však nerieši otázku ako zložitý či jednoduchý bol prvý život, len konštatuje holý fakt že život v akejkoľvek známej forme obsahuje veľké množstvo špecifickej informácie ktorej pôvod nie je známy. Odhliadnuc od toho, odborná literatúra uvádza predpoklad zložitosti prvej živej bunky na základe pokusov s baktériou mycoplasma genitalium, ktorá má zo živých organizmov najmenší známy genóm dĺžky 482 génov pozostávajúcich z 580 070 bázových párov. Navyše keďže mykoplazma nemá bunkové steny a ďalšie bunkové organely potrebné pre replikáciu, môže prežiť len vďaka parazitovaniu v zložitejších organizmoch. Napr. z ľudského urogologického traktu či respiračného systému dokáže čerpať mnohé živiny ktoré nie je schopná vyrobiť si sama.[25] Podľa vedeckého časopisu New Scientist[26][27] "niet pochybností o tom, že spoločný predok obsahoval DNA, RNA, bielkoviny, univerzálny genetický kód, ribozómy („fabriky“ na produkciu bielkovín), ATP a enzýmy na tvorbu ATP. Detailný mechanizmus na čítanie DNA a konverziu génov na bielkoviny bol taktiež prítomný. V krátkosti, spoločný predok všetkého života vyzeral podobne ako dnešná moderná bunka."
  16. Popredný evolučný biológ Richard Dawkins zhrnul tento mechanizmus takto: “kumulatívne pridaním tohto kúsku šťastia krok za krokom, a opäť krok za krokom, [sa] môžete prepracovať z ľubovoľného stupňa jednoduchosti do ľubovoľného stupňa zložitosti. Všetko, čo potrebujete, je len dosť času." Wikicitáty
  17. Porovnaj s výrokmi:
    • “Ako nerozumné atómy dokázali napísať svoj vlastný softvér? To nikto nevie. Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by bolo možné vytvoriť informáciu z ničoho.”[28]
    • “Dosiaľ nebola pozorovaná ani jedna mutácia ktorá by genómu pridala čo len kúsok informácie.“[29]
  18. To, že človek ako inteligentný jedinec dokáže naprojektovať a vyrobiť hodinky nijako nedokazuje, že vesmír alebo človek je naprojektovaný a vyrobený. Zásadným problémom zostáva: Kto vytvoril prvotného navrhovateľa / výrobcu?
  19. Teória“ ID sa však touto otázkou nezaoberá, podľa Beheho ID nezávisí od žiadnych náboženských premís hoci môže mať náboženské implikácie. Podľa S.C. Mayera ak kauzálne vysvetlenie jednej udalosti neposkytuje odpovede na všetky udalosti v rade ktoré danej udalosti predchádzali, neznamená to že toto vysvetlenie sa stáva neplatným, ale len vedie k novej otázke ktorá si vyžaduje ďalšie kauzálne vysvetlenie.[11] Jednako však implicitné metafyzické dôsledky teórie ID sú najhlavnejšou príčinou jej odmietania zástancami metodologického naturalizmu. K tejto téme ešte rôzni autori najčastejšie citujú tieto výroky:
    • "Choď za argumentmi kam ťa povedú." Sokrates (Platón: Republic)
    • "Teória samotnej evolúcie nie je univerzálne prijímaná preto že by ju bolo možné dokázať logicky koherentnými pravdivými dôkazmi, ale preto, že jej jediná alternatíva, špeciálne stvorenie, je jasne neuveriteľná." Výrok pripisovaný Sirovi Arthurovi Keithovi, ide zrejme o parafrázovanie z článku uvedenom v časopise Nature.[30]
    • „Koľkokrát som ti povedal že potom ako vylúčiš nemožné, čokoľvek zostane, akokoľvek nepravdepodobné, musí byť pravda?“ (Sherlock Holmes Watsonovi).[31]
    • Všeobecne akceptované vedecké teórie snažiace sa vysvetliť pôvod vesmíru či života na Zemi taktiež postulujú nejaký počiatočný stav a nezaoberajú sa otázkou čo mu predchádzalo a na takúto otázku ani nepoznajú odpoveď (Darwinova teória o pôvode druhov napr. neriešila otázku odkiaľ sa vzal prvý tzv. replikant (samoreplikovateľný živý organizmus) ako adept na pôsobenie prirodzeného výberu, teória gravitačnej singularity taktiež nerieši otázku čo tejto singularite predchádzalo). Podľa odporcov ID ich však na rozdiel od ID podporujú vedecké metódy poznania a pozorovania okolitého vesmíru a biosféry, a to napriek tomu že napr. v prípade singularity Veľkého Tresku existujú aj alternatívne vedecké teórie ako napr. stacionárneho stavu ktoré s ňou vôbec nepočítajú.
  20. Tento skepticizmus pramení zo skutočnosti že niektorí vedci považujú myšlienku Darwinovho evolučného stromu života v prípade prokaryotov po objave postranného génového prenosu (LGT = Lateral Gene Transfer) za vyvrátenú.[35]
  21. Odporcovia ID argumentujú nasledovne: Ak z hodiniek vyberieme jedno z koliesok, ako stroj takisto prestanú fungovať. Nikto však netvrdí, že sa tu zjavili z ničoho, ale sú výsledkom dlhodobej, postupnej evolúcie od primitívnych slnečných hodín až k dnešným extrémne zložitým prístrojom na meranie času.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wen-Yu Chung, Samir Wadhawan, Radek Szklarczyk, Sergei Kosakovsky Pond and Anton Nekrutenko. A First Look at ARFome: Dual-Coding Genes in Mammalian Genomes. PLoS Computional Biology, 2007, čís. 3(5): e91. Here we show that although dual coding is nearly impossible by chance, a number of human transcripts contain overlapping coding regions.. Dostupné online [cit. 2013-09-06]. DOI10.1371/journal.pcbi.0030091. (po anglicky)
  2. DAWKINS, Richard. A Devil's Chaplain: Reflections on Hope, Lies, Science, and Love. Harcourt : Houghton Mifflin, 2004. "Genómy sú posiate nefunkčnými pseudogénmi, chybnými duplikátmi funkčných génov čo nerobia nič, kým ich funkční príbuzní (toto slovo ani nepootrebuje hranaté zátvorky) pokračujú vo svojich úlohách na iných miestach genómu. A je tam ešte oveľa viac DNA ktorá si nezaslúži ani len meno pseudogén. Toto DNA má tiež pôvod v duplikácii, ale nie v duplikácii funkčných génov. Pozostáva z viacnásobných kópií sajrajtu (ang. "junk"), "tandemových opakovaní", a ostatnej nezmyselnej informácie ktorá môže byť zaujímavá pre súdnych detektívov ale ktorá sa nezdá byť užitočná pre samotný organizmus. Takže ešte raz, kreacionisti môžu svoj čas úprimne tráviť špekuláciami prečo sa Tvorca unúval poprepletať genóm neinterpretovanými pseudogénmi a jalový záprah duplikuje DNA.". Dostupné online. ISBN 9780618485390. S. 99. (po anglicky)
  3. Miroslav Vajs. Objav desaročia nosíme v sebe [online]. http://vat.pravda.sk/, 28.12.2010 14:12, [cit. 2014-04-05]. "Každý vie občas prekvapiť sám seba a veľké prekvapenie skutočne nosíme v každej našej bunke. Jedným z najvýznamnejších objavov desaťročia bola pre vedcov nečakane dôležitá úloha veľkej časti DNA, ktorej sa predtým hovorilo „odpadková.“ V súčasnosti sa jej hovorí „tmavý genóm“ a skrýva v sebe ešte veľa tajomstiev.". Dostupné online.
  4. Tomáš Prokopčák. Peter Celec: Testosterón s nami robí divy [online]. TECHsme.sk, 9.11.2012 o 17:00, [cit. 2014-04-05]. Všetko je inak A tomu genómu dnes rozumieme? Určite nie. Nie? Mojim učiteľom bol docent Ferák a ten na konci prednášky vždy povedal, že polovica z toho, čo sme si teraz porozprávali, nie je pravda. Problémom je, že nevieme, ktorá polovica. Po tohtoročnom septembrovom publikovaní projektu ENCODE sme zistili, že vlastne nič z toho nebola pravda. Pretože sa všetko zmenilo tým, že nie iba kúsok genómu je využívaný, ale skoro celý je využívaný. A to sú veci, paradigmy – ktoré som ešte aj ja učil – čo už nie sú pravdou. Treba učiť niečo iné. A o rok zase budeme rozprávať čosi iné. Čiže musíme zabudnúť na odpadovú DNA? V genóme asi nie je odpadová DNA, len my sme mali veľa odpadových myšlienok. A zistili sme, že DNA sa evidentne využíva takmer celá. Tým sa zásadné mení výskum človeka? Samozrejme. Absolútne.. Dostupné online.
  5. Barbara Forrest. Understanding the Intelligent Design Creationist Movement: Its True Nature and Goals. [online]. Washington D.C. : Office of Public Policy, Center for Inquiry, 2007, [cit. 2011-06-08]. S. 7. Dostupné online.
  6. Tomáš Prokopčák. Fyzik Leonard Mlodinow: Hawking je našastie pomalý [online]. http://tech.sme.sk/, 1. 6. 2012 o 13:25, [cit. 2013-11-09]. Dostupné online.
  7. DAWKINS, Richard. The God Delusion. New York : Bantam Press, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-618-91824-9. S. 82. (po anglicky)
  8. http://www.pamd.uscourts.gov/kitzmiller/04cv2688 – 111.pdf
  9. Peter Baker a Peter Slevin. Bush Remarks On 'Intelligent Design' Theory Fuel Debate [online]. Washington D.C. a Chicago : Washington Post, PostPolitics, 3. augusta 2005, [cit. 2012-01-11]. S. 1 – 2. Dostupné online. (po anglicky)
  10. a b The dangers of creationism in education. Rada Európy. prístup: 2007-08-03.
  11. a b c Meyer, Stephen C.. Signature in the Cell. [s.l.] : HarperOne, New York, 2008. ISBN 978-0-06-147279-2. S. 328, 429, 329. (po anglicky)
  12. The Design Inference, Wiliam A. Dembski, Cambridge University Press, 1998, ISBN 978-0521623872
  13. a b Thomas D. Schneider. Information Content of Individual Genetic Sequences [online]. US patent 5867402 : Journal of Theoretical Biology, 1999 December 23, [cit. 2011-07-03]. S. 189 (4): 427 – 441, 1997. Dostupné online. (po anglicky)
  14. SETI. Q&A: How do you know if you've detected an intelligent, extraterrestrial signal? [online]. 2007, [cit. 2011-06-27]. Dostupné online.
  15. Bill Gates, Nathan Myhrvold, Peter Rinearson. The road ahead. [s.l.] : Penguin Books, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-1-4026-0403. S. 228. (po anglicky)
  16. H. Wayne House. Intelligent Design 101: Leading Experts Explain the Key Issues. [s.l.] : Kregel Publications, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-8-2542-7817. S. 80. (po anglicky)
  17. David Berlinski. The Deniable Darwin. Seattle, USA : Discovery Institute Press (reprinted from Commentary by permission), 2009. ...the genetic code is „optimal“, a fact demonstrated by Cullmann and Labouygues („Le Code genetique, instantane et absolument optimal,“ Compte Rendue 301, 1985).. Dostupné online. ISBN 978-0-9790141-2-3. S. 124. (po anglicky)
  18. CULLMANN G.; LABOUYGUES J. M.. Le code génétique, code instantané absolument optimal. Comptes rendus de l'Académie des sciences. Série 3, Sciences de la vie (Paris, FRANCE: Elsevier), 1985, čís. 301/5, s. 157-160. The genetic code is an instantaneous code absolutely optimal (Preklad titulu do angličtiny). Dostupné online [cit. 2013-05-03]. ISSN 0764-4469. (po francúzsky)
  19. a b John C. Lennox. God's undertaker -has science buried God?. Oxford, Anglicko : A Lion Hudson plc, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-7459-5371-7. Kapitola 9.Matters of Information: Syntactic and semantic information; 4. Designer Universe?, s. 150, 70. (po anglicky)
  20. a b Charles Darwin. On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life. [s.l.] : John Murray, 1859. S. 88, 157 – 162. (po anglicky) Wikicitáty
  21. Leslie, John. Universes. Londýn a New York : Routledge, 1989. ISBN 0-415-13955-4. S. 14. (po anglicky)
  22. Peter Nilson. Hviezdne Cesty. [s.l.] : Tranoscius, 1996. "Zemská atmosféra má v sebe čosi záhadné. Rastliny nášho veku vydychujú kyslík, my a živočíchy ho vdychujeme. Za niekoľko tisíc rokov prejde každý atóm kyslíka v našom ovzduší týmto kolobehom medzi rastlinnými a živočíšnymi bunkami. Nebyť rastlín, premenila by sa naša Zem čoskoro na príšerne horúce nebeské teleso s ťažkou atmosférou, v ktorej by dominoval kysličník uhličitý, tak ako je to na Venuši. Obsah kyslíka ostal za stovky miliónov rokov (sic) takmer nezmenený od čias, keď sa v mori vyskytovali prvé drobné bytosti produkujúce kyslík. Keby však bolo viac kyslíka ako je teraz, Zem by horela. Ak sa obsah kyslíka zvýši o jedno percento, riziko lesných požiarov stúpne o sedemdesiat percent. Keby sa zvýšilo množstvo kyslíka, vegetačný príkrov planéty by to neprežil. Toto sa však nestane, a nikdy sa ani nestalo, príroda udržiava pre nás rovnováhu. Pre akúsi nevyspytateľnú príčinu sa obsah kyslíka drží prakticky na konštantnej úrovni, tesne pod onou nebezpečnou hranicou. Nevieme, ako sa príroda správa, aby dosiahla tento zázrak, jeden z mnohých zázrakov nevyhnutných pre život. Vďaka kyslíku sa v stratosfére vytvorila vrstva ozónu, tenká vrstva molekúl, ktoré nás chránia pred účinkami ultrafialových lúčov. ...Kým táto ozónová vrstva nejestvovala, nemohli živé organizmy vyjsť na súš.". Dostupné online. ISBN 80-7140-098-X. S. 82. (po anglicky)
  23. Michal Mironov. Felix má rekord, ale pred polstoročím skákal väčší frajer [online]. Sme, 19. 10. 2012, [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.
  24. GONZALEZ, Guillermo; RICHARDS, Jay W.. The Privileged Planet: How our place in Cosmos is designed for discovery. Washington DC, USA : Regnery Publishing Inc., 2004. Dostupné online. ISBN 0-89526-065-4. S. 1 – 10. (po anglicky)
  25. Fraser, C.M. a kol.. The minimal gene complement of Mycoplasma genitalium [online]. Science, č. 270 (5235),, 20.október, 1995, [cit. 2011-09-26]. S. 397 – 403, 445 – 446. Dostupné online.
  26. Lane, Nick. Was our oldest ancestor a proton-powered rock? [online]. New Scientist, č. 204 (2730),, 17.október, 2009, [cit. 2011-09-26]. S. 38 – 42. Dostupné online.
  27. Wells, W.. Taking life to bits [online]. New Scientist, č. 155 (2095),, 16. august, 1997, [cit. 2011-09-26]. S. 30 – 33. Dostupné online.
  28. Paul Davies. Life force [online]. Australian Center for Astrobiology, Macquarie University, Sydney : New Scientist 163 (2204), 18. september 1999, [cit. 2011-06-28]. S. 27 – 30. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Spetner, Lee. Not by chance. [s.l.] : The Judaica press, Inc., Brooklyn, New York, 1997. ISBN 978-1-880582-24-4. S. 159 – 160. (po anglicky)
  30. D.M.S. Watson. Adaptation [online]. Nature, Vol. 124,, August 10, 1929, [cit. 2011-07-10]. S. 231 – 234. Dostupné online.
  31. David Berlinski. The Devil’s Delusion. [s.l.] : Basic Books, New York, 2009. ISBN 978-0-465-01937-3. S. 148. (po anglicky)
  32. Intelligent Design Debate Stephen C Meyer Vs Peter Ward [online]. Seattle, Town Hall Center for Civic Life : wn.com (World News), 26/4/2006, [cit. 2011-10-20]. Kapitola 4, s. 3min40s. Dostupné online. (po anglicky)
  33. Richard Dawkins. The blind watchmaker. [s.l.] : Penguin Books, 1991. Dostupné online. S. 21. (po anglicky)
  34. Jonathan Wells. The Myth of Junk DNA. Seattle : Discovery Institute Press, 2011. Hoci niektorí zástancovia ID (vrátane mňa {-myslí sa tým autor J.Wells -pozn. Wikipedia}) spochybňujú myšlienku univerzálneho spoločného predka na empirických základoch (rovnako ako niektorí evoluční biológovia), ID nie je nevyhnutne v rozpore s myšlienkou spoločného predka.. Dostupné online. ISBN 978-1-9365990-0-4. S. 110. (po anglicky)
  35. W. Ford Doolittle. The practice of classification and the theory of evolution, and what the demise of Charles Darwin's tree of life hypothesis means for both of them [online]. Phil. Trans. The Royal Society Biologogical Sciences, 01/07/2009, [cit. 2013-12-14]. Kapitola 364/1527, s. 2221-2228. "I will argue that for Darwin it was a hypothesis, which lateral gene transfer in prokaryotes now shows to be false.". Dostupné online. DOI:10.1098/rstb.2009.0032 (po anglicky)
  36. Michael J. Behe. The Edge of Evolution. [s.l.] : Free Press, New York, 2008. ISBN 978-0-7432-9622-9. S. 261. (po anglicky)
  37. Kenyon DH, Steinman G.. Biochemical predestination. [s.l.] : McGraw Hill Text, January, 1969. ISBN 0-07-034126-5. (po anglicky)
  38. Texas A&M University. Center for Presidential Studies. Dept. of Speech Communication. Rhetoric and public affairs. Zväzok 1. [s.l.] : Michigan State University Press, 1998. Hoci Kenyon bol spoluautorom vplyvnej učebnice o možnom chemickom pôvode života pod titulom "Biochemical Predestination", predsa len neskôr prišiel k záveru že evolučná veda nedokáže na danú tému poskytnúť uspokojivú odpoveď. Následne, počas vyučovania štandardného evolučného modelu na predmete "Úvod do biológie" pre začínajúcich študentov vysvetľoval svoj vlastný skepticizmus ohľadom týchto teórií.. Dostupné online. S. 634. (po anglicky)