Internacionálny štýl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Auditórium Univerzity v Helsinkách, postavené z červenej pohľadovej tehly, autor Alvar Aalto
Sklený palác, dominatný priesvitný obvodový plášť Heerlen, Holadnsko (1935)

Internacionálny štýl bol architektonický štýl definovaný ako komerčne pojatá moderna, ktorá si vyslúžila svoj názov práve preto, lebo bola všade podobná a vďaka malej optickej premenlivosti jednotvárna a odosobnená. Bol prevažujúcim architektonickým štýlom v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie železobetónového a oceľového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty modernej architektúry, vyrieknuté o generáciu skôr - Wagnerovo: účel – konštrukcia – poézia a radikálne Loosovo: ornament je zločin. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj ilustruje Venturiho parafráza: Menej je nuda.

Počiatky dizajnu siahajú až k priemyselnej revolúcii a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj škola Staatliches Bauhaus založená Walterom Gropiusom, ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bolo: Forma sleduje funkciu.

Keď bol v roku 1933 Bauhaus zrušený, Gropius, Ludwig Mies van der Rohe a niekoľko ďalších profesorov Bauhausu emigrovali do Spojených štátov, často cez Veľkú Britániu, kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol priradený menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval Alfred H. Barr ml., vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu - Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922 - vydaného ako prievodcu výstavu diel; Russela Hitchcocka a Philipa Johnsona, ktorá sa v múzeu konala v roku 1932.

Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom modernizmu, zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej estetike modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni.

Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú oceľ a sklo, a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol.

Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer synonymom pre dobrý dizajn, koncepciu, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po druhej svetovej vojne.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení prvej svetovej vojny radostné ovzdušie prinieslo veľmi dobré výsledky. Vzájomná medzinárodná spolupráca z vojnového obdobia pokračovala aj v mieri. Zlé spomienky z vojny pomáhali skracovať vzdialenosti medzi ľuďmi, najmä myšlienková príbuznosť sa sformovala do spoločných medzinárodných programových vyhlásení v architektúre. Po vzniku Československa vzrástla spoločenská objednávka, lebo Slovensko zaostávalo za vývojom v Čechách, cieľom bolo zaplniť túto medzeru. Socialisticky orientovaní umelci založili v Čechách roku 1920 spolok Devětsil a časopis Stavba, ktorý sa stal vzorom novej architektúry. Na Slovensku na začiatku 20. rokov bola založená Umelecká beseda Slovenska. K prúdu vplyvov sa pridružil výrazný vplyv nemeckého Bauhausu. Všetky tieto podnety spoluvytvárali základ internacionálnemu štýlu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bhaskaranová, L.: Podoby moderního designu, Praha, 2007
  • Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava,1999
  • Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, Bratislava,1989
  • Viktória Jakubčíková: Skutočná, skutočne kvalitná architektúra