Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu[1] alebo Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie[2] (International Union of Pure and Applied Chemistry, skratka IUPAC) je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá sa venuje rozvoju chémie. Bola založená v roku 1919 ako reakcia národných spolkov chemikov na potreby medzinárodnej štandardizácie údajov a názvoslovia.[3]

Je známa hlavne ako rozhodujúca autorita pri príprave štandardov pre pomenovanie chemických prvkov a ich zlúčenín prostredníctvom Medzinárodného výboru pre nomenklatúru a symboly (Názvoslovie IUPAC). IUPAC je členom Medzinárodnej rady pre vedu (ICSU).

Okrem určovania názvoslovných smerníc IUPAC stanovuje štandardy pre medzinárodný pravopis názvov v prípadoch sporu. Napríklad nariadila, že aluminium (hliník) je vhodnejšie pomenovanie pred americkým aluminum a sulfur (síra) je vhodnejšie pomenovanie pred britským názvom sulphur.

Usmernenia IUPAC pre jednotlivé oblasti chémie sú publikované vo zväzkoch odlíšených farbami ako tzv. IUPAC Color Books - každú oblasť ošetruje zväzok istej farby. Mnoho IUPAC publikácii je dostupných na internete, IUPAC Color Books sú zverejnené na stránke IUPAC[4]. Napríklad Zelenú knihu ("Quantities, Units and Symbols in Physical Chemistry, 3rd edition, 2007") je možné stiahnuť na tejto stránke Archivované 2018-05-16 na Wayback Machine.

IUPAC na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Kompetentným národným orgánom IUPAC na Slovensku je SNK IUPAC - Slovenský národný komitét pre chémiu Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu.[1] V roku 2016, napríklad, vydal usmernenie o správnych slovenských tvaroch názvov štyroch nových chemických prvkov,[5] ktorými sú nihónium, moskóvium, tenés a oganesón.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Oficiálna stránka Slovenského národného komitétu IUPAC [online]. SNK IUPAC, [cit. 2017-02-14]. Dostupné online.
  2. IUPAC. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 247.
  3. Stránka IUPAC History [online]. IUPAC, [cit. 2017-02-14]. Dostupné online.
  4. Stránka IUPAC Color Books [online]. IUPAC, [cit. 2017-02-14]. Dostupné online.
  5. IUPAC ohlasuje a potvrdzuje objav štyroch nových chemických prvkov [online]. Slovenská chemická spoločnosť, 5.12.2016, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]