Interval (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Interval v hudbe znamená vzdialenosť medzi dvomi tónmi (t. j. rozdiel ich výšky). Najmenšia vzdialenosť medzi dvoma tónmi v európskej hudbe je poltón. Vzdialenosť dvoch poltónov je celý tón.

Ak dva tóny znejú naraz, ide o interval harmonický, ak znejú za sebou je interval melodický. Ľubozvučné intervaly (ktoré lahodia nášmu sluchu) nazývame konsonantné, tie ostatné sú disonantné. Aj keď ľubozvučnosť intervalov môže byť do istej miery subjektívna, vo všeobecnosti väčšinou platí, že čím jednoduchším zlomkom je možné vyjadriť frekvencie dvoch tónov, tým sú pociťované ako ľubozvučnejšie. (Preto napr. kvinta s pomerom frekvencií 3:2 zvykne byť považovaná za ľubozvučnejšiu ako malá sekunda s pomerom 16:15).

Základným intervalom je oktáva, ktorá má podiel frekvencií tónov 2 : 1, t. j. vyšší tón má frekvenciu dvojnásobnú, ako nižší. Oktáva je považovaná za najkonsonantnejší interval. V európskej hudbe je rozdelená na dvanásť poltónov.

Názvy intervalov[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy intervalov sú odvodené od toho, o koľko stupňov stupnice sú jednotlivé tóny od seba vzdialené. Názvy sú prevzaté z latinských poradových čísloviek. Sú to:

  • Prima
  • Sekunda
  • Tercia
  • Kvarta
  • Kvinta
  • Sexta
  • Septima
  • Oktáva

Druhy intervalov[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže európska diatonická stupnica má sedem tónov (v prípade C-dur sú to: C,D,E,F,G,A,H) ale až 12 poltónov, označenie „prima“ až „oktáva“ je nedostatočné. Na popis všetkých 12 poltónových vzdialeností existuje doplnkové označenie „čistá“, „zväčšená“ a „zmenšená“. Prima, kvarta, kvinta a oktáva sú vždy čisté, kým sekunda, tercia, sexta a septima sú buď malé, alebo veľké. Dôvod tohoto delenia je najlepšie viditeľný na klávesnici klavíra. V stupnici C-dur majú intervaly prima, kvarta, kvinta a oktáva rovnaký počet poltónov bez ohľadu na to, či hráme stupnicu zhora nadol, alebo zdola nahor. Na druhej strane intervaly sekunda, tercia, sexta a septima sú v stúpajúcom smere stupnice veľké a klesajúcom smere malé (v stúpajúcom smere narátame o jeden poltón viac, ako v klesajúcom). Toto pravidlo platí pre všetky intervaly tvorené pomocou durových stupníc. Prehľad týchto intervalov je v nasledujúcej tabuľke na príklade C-dur:


Stupeň Názov intervalu Počet poltónov Zákl. tón: C Pomer frekvencií
1 čistá prima 0 C – C 1:1
2 malá sekunda 1 C – Db 16:15
2 veľká sekunda 2 C - D 9:8
3 malá tercia 3 C – Eb 6:5
3 veľká tercia 4 C – E 5:4
4 čistá kvarta 5 C – F 4:3
5 čistá kvinta 7 C – G 3:2
6 malá sexta 8 C – Ab 8:5
6 veľká sexta 9 C – A 5:3
7 malá septima 10 C – Hb 16:9
7 veľká septima 11 C – H 15:8
8 čistá oktáva 12 C – C 2:1

Všetky intervaly uvedené v tabuľke sú vrchné, pretože druhý tón je vyšší ako východiskový tón (v tomto prípade C). Ak tvoríme inervaly smerom nadol (t. j. druhý tón je nižší ako východiskový), ide o intervaly spodné.

Intervaly väčšie ako oktáva sa označujú ďalšími latinskými radovými číslovkami (napr. nona, decima ...). Sú to takzvané rozšírené intervaly.

Obraty intervalov[upraviť | upraviť zdroj]

Obraty intervalov (len menších ako oktáva) robíme tak, že východiskový tón intervalu posunieme o oktávu. Vrchný tón intervalov posúvame o oktávu vyššie, spodný o oktávu nižšie. Napr. ak z vrchnej tercie C-dur Major3.png, posunutím prvého tónu o oktávu dostaneme sextu: 6 m.png