Irtyš
| Irtyš | |
| rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš | |
| rieka | |
 Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
| |
| Štáty |  Čína,  Kazachstan,  Rusko
|
|---|---|
| Prítoky | |
| - ľavostranné | Išim, Tobol, Konda |
| - pravostranné | Tara, Buchtarma, Om, Demjanka |
| Prameň | Mongolský Altaj |
| - výška | 2 930 m |
| Ústie | Ob |
| - výška | 23 m |
| Dĺžka | 4 248 km |
| Povodie | 1 640 000 km² (164 000 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 2 260 m³/s |
| - maximálny | 8 300 m³/s |
| - minimálny | 1 595 m³/s |
 Poloha rieky na mape
| |
| Wikimedia Commons: Irtysh River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka v centrálnom Rusku, severovýchodnom Kazachstane a v severozápadnej Číne. Odvodňuje 1 640 000 kilometrov štvorcových územia a jej dĺžka je 4 248 kilometrov. Irtyš[1] sa vlieva do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Irtyš pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja v mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja (2 991 m n. m.) a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom pokračuje úzkou skalnou tiesňavou cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vstupuje do lesnej stepi a severne od mesta Toboľsk až po ústie tečie cez močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.
Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina rieky Irtyš je na strednom toku široká 6 – 8 km, na dolnom toku 20 – 35 km.
Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši. Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posúva na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 metrov kubických za sekundu, pri meste Toboľsk 2 240 m³/s a pri ústí 3 000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v meste Omsk 3 010 m³/s, v meste Toboľsk 7 060 m³/s a v ústí 8 300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri meste Toboľsk 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra do apríla zamrznutý (asi 170 dní).
Hospodárske využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3 750 km. Prepravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Rieka Irtyš je bohatá na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, pri Buchtamirskej nádrži s rozlohou 5 500 km² [676 megawatov] a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1 200 km² (320 MW). Vodný kanál Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu, 2013, ten Irtyš, mužský rod; prístup 04. november 2014
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irtyš
