Isabel Allendeová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Isabel Allendeová
Isabel Allendeová
Osobné informácie
Narodenie2. august 1942 (81 rokov)
 Lima, Peru
Národnosťčilská
Zamestnaniepisateľka románov
Dielo
Literárne hnutiemagický realizmus
DebutThe House of the Spirits
Ovplyvnená
Odkazy
Isabel Allendeová na isabelallende.com/
Spolupracuj na CommonsIsabel Allendeová
(multimediálne súbory na commons)

Isabel Allendeová [isaˈβel aˈʎende] (* 2. august 1942, Lima, Peru) je čilská spisovateľka, žurnalistka a politička.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodla sa v Peru diplomatovi Tomásovi Allendemu a Francisce Llone.[1] V roku 1945 sa rodičia rozišli a matka sa s deťmi odsťahovala naspäť do Čile. V rokoch 19531958 pobývali v Bolívii a neskôr v Bejrúte, kde doštudovala na súkromnej anglickej škole. V roku 1958 sa vrátila do Čile, kde dokončila štúdium žurnalistiky a stretla svojho prvého manžela, Miguela Fríasa, za ktorého sa vydala v roku 1962.

V rokoch 19591965 pracovala pre OSN v Santiagu a neskôr v Bruseli. V roku 1963 sa jej narodila dcéra Paula († 1992) a po návrate do Čile v roku 1966 sa narodil syn Nicolás (* 1967).[2]

Začiatkom roka 1967 začala pracovať pre časopis Paula a neskôr, v rokoch 1973-1974 písala pre detský časopis Mampato. V tom čase uverejnila dve rozprávky La abuela Panchita a Lauchas y Lauchones. Zároveň pracovala pre Kanal 7 a 13 čilskej televízie.

V roku 1973 mala v Santiagu premiéru jej hra El emperador (Vládca) a v septembri toho roku došlo v Čile k štátnemu prevratu na čele s generálom Augustom Pinochetom. Jej strýko, prezident Salvador Allende spáchal samovraždu a Allendeová s rodinou sa kvôli nepriaznivej situácii v krajine presťahovala do Venezuely. Tam pracovala pre noviny „El Nacional“ v Caracase a vyučovala na škole.

V roku 1982, kedy vo veku 99 rokov zomieral jej starý otec[3], mu začala písať list z ktorého sa vyvinul manuskript k jej slávnemu románu Dom duchov (La casa de espíritus). Kniha slávi dodnes veľký úspech a v roku 1993 ju sfilmoval dánsky režisér Bille August. Hlavné postavy stvárnili herci Jeremy Irons, Meryl Streepová, Winona Ryder, Glenn Close a Antonio Banderas.

V roku 1988 navštívila Kaliforniiu, kde stretla svojho druhého manžela Willieho Gordona s ktorým žila v San Rafael. V roku 2003 získala americké štátne občianstvo.[4] V roku 2015 sa po 27 rokoch manželstva oficiálne s manželom rozišli.[5][6][7]

Jej kniha Paula (vydaná 1994) je autobiografickou spomienkou na detstvo a mladosť strávené v Santiagu. Napísala ju po smrti svojej dcéry Pauly, ktorá zomrela v roku 1992 na porfýriu.[8]

V septembri 2010 obdržala Premio Nacional de Chile[9] za svoj prínos čilskej a svetovej literatúre ako štvrtá žena v poradí[10] a v roku 2012 Cenu Hansa Christiana Andersena[11].

O skutočnosti[upraviť | upraviť zdroj]

„Skutočnosť nie je len to, čo vidíme na povrchu, skutočnosť má i magickú dimenziu, a keď po nej zatúžime, máme právo ju nadsadiť a dať jej farebnosť“.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1982 Dom duchov (La casa de los espíritus)
  • 1984 La gorda de porcelana (novela)
  • 1984 O láske a temnote (De amor y de sombra)
  • 1987 Eva Luna
  • 1989 Cuentos de Eva Luna
  • 1991 Nekonečný plán (El plan infinito)
  • 1994 Paula
  • 1997 Afrodita
  • 1999 Dcéra šťasteny (Hija de la fortuna)
  • 2000 Sépiový portrét (Retrato en sepia)
  • 2002 La ciudad de las bestias
  • 2003 Mi país inventado
  • 2003 El reino del dragón de oro
  • 2004 El Bosque de los Pigmeos
  • 2005 El Zorro: Comienza la leyenda
  • 2006 Inés del alma mía
  • 2007 La suma de los días
  • 2010 La isla bajo el mar
  • 2011 El cuaderno de Maya
  • 2014 El juego de ripper
  • 2015 El amante japonés

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. .:: Biografía de Chile ::. Historia de Chile - Biografías - Isabel Allende - . [online]. www.biografiadechile.cl, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  2. Isabel Allende se separa de Willie Gordon después de 27 años de matrimonio [online]. https://plus.google.com/u/0/+elmundo, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
  3. Isabel Allende: "Encontré mi voz". BBC. 2007-02-16. Dostupné online [cit. 2016-01-03].
  4. ISABEL ALLENDE AWARDED U.S. CITIZENSHIP [online]. . Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  5. Isabel Allende: "Uno viene a este mundo a perderlo todo. Y hay que resignarse" [online]. Mujerhoy, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
  6. PAÍS, Ediciones El. Isabel Allende retrata el amor en la vejez en “El amante japonés” [online]. https://plus.google.com/+elpais, 2015-05-28, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. (španielsky)
  7. Isabel Allende se separó de su esposo [online]. La Nación, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
  8. "Estaba paralizada y, si no escribía 'Paula', no podía seguir viviendo" [online]. EL PAÍS, 1994-11-17, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. (španielsky)
  9. Isabel Allende gana Premio Nacional de Literatura de Chile [online]. Prensa Libre, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
  10. Premios Nacionales de Literatura - Cámara Chilena del Libro [online]. Cámara Chilena del Libro, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (španielsky)
  11. Escritora Isabel Allende recibe premio a la narrativa mágica en Dinamarca [online]. www.latercera.com, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. Archivované 2013-06-25 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]