Islam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasť série článkov na tému

Islam
Selimiye Camii ve Mavi Gökyüzü.jpg
Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha
Vyznanie viery
ModlitbaPôst
PúťAlmužnaMešita

Hlavné osobnosti

Mohamed
Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti
Proroci islamu

Texty & zákony

KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • MustálíjaDrúzi)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame

Rozšírenie islamu vo svete (2010)
Modliaci sa muslimovia

Islam alebo (nespisovne, ale často[pozn 1] islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo[1], mohamedanizmus[2]; arab. الإسلام – al-islám  – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznavač islamu sa volá moslim.

Náboženstvo bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha. K moslimskému náboženstvu sa v súčasnosti hlási viac ako jedna miliarda ľudí. Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Alah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity.

Slovo islam[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo "islám" je odvodené z arabského slovného koreňa „slm“, ktorý znamená ucelený, neporušený.

Základy viery[upraviť | upraviť zdroj]

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh – po arabsky Alláh (arab. ‎), Stvoriteľ, Vládca aj Sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلامpokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk – pravej viery i dobrých skutkov. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنة džanna – záhrada) alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na Božej ceste (arab. سبيل ﷲ sabíl Alláh), idú do raja priamo.[3] Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma (arab. Ibráhím), cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

Päť pilierov islamu[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šaháda (شهادة): vyznanie viery
  2. Salá (صلاة): modlitba
  3. Sawm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
  4. Zaká (زكاة): almužna
  5. Hadždž (حجّ): púť do Mekky

Šaháda[upraviť | upraviť zdroj]

Šaháda znie „[Svedčím, že] niet boha okrem Boha a [svedčím, že] Mohamed je posol Boží“ ([أشهد أن] لا إله إلاَّ الله و[أشهد أن] محمد رسول الله [ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa [ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali jediného Boha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Vyznaním viery sa človek stáva muslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá[upraviť | upraviť zdroj]

V islame existujú dva druhy modlitieb – povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Sawm[upraviť | upraviť zdroj]

Počas denných hodín je nutné zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára, teda 29 až 30 dní ročne. Saúm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká[upraviť | upraviť zdroj]

Zaká, čo znamená očistenie, možno chápať v dvoch rovinách: [4]

  • Zaká v užšom zmysle predstavuje povinnú dávku, ktorá sa ročne odvádza islamskému štátu a je ďalej použitá predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Ide o akýsi systém sociálnej pomoci. Odvod zaká je nielen dobročinnosť, ale aj povinnosť priamo spätá s islamským náboženstvom.
  • Zaká v širšom zmysle zahŕňa ako povinné dávky, ktoré predstavujú stály príjem do štátneho rozpočtu, tak aj milodary, ktoré sú dobrovoľné a s ktorými islamský štát nemôže rátať. Islam síce nabáda moslimov k milodarom, štát si ich však vynútiť nemôže.

V islamskom štáte, v ktorom funguje systém vyberania zaká, moslim odovzdáva približne 2,5 % zo svojho majetku. Zaká sa vyberá len z nadbytočného peňažného majetku a až potom, keď tento majetok dosiahne určitú spodnú hranicu, napr. 72 g zlata, 504 g striebra, kubický meter úrody apod. Väčšinou sa vyberá iba z majetku, ktorý stojí, neaktivizuje sa a plní len funkciu úspor, pričom musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok odo dňa, kedy vlastník takýto majetok nadobudol. Táto dávka je povinná iba pre moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinná pre tých majetnejších, solventnejších. Na druhej strane, 2,5 % nie je fixná čiastka, ale skôr minimálna hranica. Pre niektoré položky je daná vyššia sadzba, pričom sa vychádza zo zásady „čím je ľudská námaha vynaložená na dosiahnutie majetku menšia, tým je sadzba vyššia“. Napr. zo sadív a plodov – z úrody – sa odvádza 10 % (resp. 5 %, ak je úroda napájaná umelo prostredníctvom zavlažovacích zariadení) a z nájdených pokladov až 20 % hodnoty, čo je najvyššia možná čiastka.[4]

V Koráne možno nájsť niekoľko desiatok veršov, v ktorých je zaká spomenutá. Vo verši 9:60 sa píše, že dávať milodary je povinnosť uložená Bohom. V tomto verši je presne uvedené, na aké účely sa má zaká vyberať:

  • pre ľudí žijúcich pod hranicou chudoby;
  • pre biednych ľudí, ktorí nedokážu uspokojiť svoje životné potreby;
  • pre správcov, ktorí majú na starosti výber a správne rozdelenie samotnej dávky zaká;
  • pre nemoslimov, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami;
  • na oslobodenie otrokov z otroctva;
  • pre zadĺžených, ktorí nedokážu splatiť svoje dlhy;
  • pre tých, čo sú na ceste Božej, pre spokojnosť Božiu (fí-sabíli-lláhi);
  • pre cestujúcich, ktorí sa ocitli v núdzi.

Koránové predpisy sa v neskorších časoch nedodržiavali. Zaká sa spolu s inými daňovými príjmami dostala do štátnej pokladnice a ľubovoľne sa s ňou zaobchádzalo.[5]

Hadždž[upraviť | upraviť zdroj]

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadždž je spojená s množstvom rituálov, medzi najznámejšie patria obiehanie okolo svätyne Kába alebo kameňovanie Satana. Od povinnosti vykonať púť sú oslobodení tí moslimovia, ktorí na to nemajú dostatok financií alebo sú zdravotne nespôsobilí.

Korán[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán (arab. القرآن‎ – al-Kur’án). Skladá sa zo 114 kapitol zvaných „súra“, ktoré pozostávajú z jednotlivých veršov zvaných „ája“. Korán obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania.

Proroci[upraviť | upraviť zdroj]

Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibráhím), Mojžiša (Músá), Noeho (Núh), ako aj Ježiša (Ísá). Moslimovia síce neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, ale uznávajú ho ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú v Koráne, po niektorých sú aj pomenované celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, patrí medzi nich napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý sa označuje aj ako „Pečať prorokov“ (arab. خَاتَم ٱلنَّبِيِّينChátam an-nabijjín).[6]

Sunna a šía[upraviť | upraviť zdroj]

V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú sunniti (sunna) a šiíti (šía). Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi a protestantmi alebo pravoslávnymi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Väčšinu moslimskej populácie – najmenej tri štvrtiny – tvoria sunniti.

Islamskí duchovní[upraviť | upraviť zdroj]

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína, ktorého úlohou je zvolávať ľudí k piatim povinným modlitbám.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kodifikovaný tvar je iba islam (KSSJ), ale v odborných textoch sa vyskytuje aj tvar islám, ktorý sa viac podobá pôvodnej arabskej výslovnosti. Tvar islám je popri tom aj bohemizmus, pretože v češtine je správny tvar islám.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. islam. In: Pyramída.
  2. Synonymický slovník slovenčiny, 2004. dostupné online
  3. Korán 47:4-6
  4. a b Islam – viera a náboženstvo: stať 5.3
  5. Ján Pauliny: Tisíc a jedna noc (2. zväzok), strana 350 (Tatran, Bratislava 1989)
  6. Korán 33:40

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]