Italo-albánska gréckokatolícka cirkev
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi |
|
|---|---|
 |
|
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópsko-eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Italo-albánska gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Južné oblasti Talianska a Sicília boli počas dlhého obdobia pod gréckym vplyvom a vplyvom byzantskej tradície. Najskôr patrila táto oblasť pod Rímsky patriarchát, neskôr bola pričlenená pod Konštantínopolský patriarchát až sa v 11. storočí vrátila naspäť do Rímskeho patriarchátu. V obdobiach keď oblasť patrila pod Rím to znamenalo latinizáciu na tomto území.
V 15. storočí po príchode imigrantov z pravoslávneho južného Albánska tieto komunity dostali od rímskeho pápeža osobitného biskupa ale aj tak upadali. Pápežská bula Etsi Pastoralis z 18. storočia bola predpokladom pre uznanie ich rovnoprávnosti s latinskými veriacimi v 19. storočí.
V súčasnosti majú v Taliansku tri jurisdikčné jednotky – z toho sú dve rovnoprávne eparchie a jeden exarchátny monastier. Eparchia Lungro (v Kalábrii) má právomoc nad celým kontinentálnym Talianskom a eparchia Piana degli Albanesi sa rozprestiera na celej Sicílii. Okrem týchto dvoch eparchií majú aj monastier Santa Maria di Grottaferrata (založený v roku 1004 neďaleko Ríma svätým Nílom), ktorý má od roku 1937 postavenie teritoriálneho opátstva.
