Ivan Dérer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Dérer

Narodenie 2. marec 1884
Malacky, Slovensko
Úmrtie 10. marec 1973 (89 rokov)
Praha, Česko


Ivan Dérer (* 2. marec 1884, Malacky – † 10. marec 1973, Praha) bol slovenský advokát, politik a novinár. Patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa.

Ivan Dérer bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Obsah

Životopis[upraviť]

Študoval na gymnáziu v Bratislave a neskôr právo na univerzite v Budapešti, ktoré absolvoval v roku 1907. Od roku 1910 bol advokátom v Bratislave.

V rokoch 19121914 bol jedným z redaktorov týždenníka Národný hlásnik. V prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode a do konca vojny žil vo Viedni.

V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy.

Dokumentárny film JUDr.Ivan Dérer vyrobila v rámci tv cyklu Historická panoráma Slovenská televízia Bratislava v roku 1999 /scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko/.

Poslanec a politik[upraviť]

Bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia (14.11.1918 - 15.4.1920) a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.

Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach

  • 25. 4. 1920 do 14. 11. 1925
    • Iniciatívny výbor
    • Právny výbor
  • 15. 11. 1925 - 25. 9. 1929
  • 27. 10. 1929 - 18. 5. 1935
  • 19. 5. 1935 - 21. 3. 1939

V rokoch 19301938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.

Minister[upraviť]

Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra

  • 25. 5. 1920 - 15. 9. 1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)
  • 26. 9. 1921 - 7. 10. 1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)
  • 5. 1. 1926 - 18. 3. 1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)
  • 7. 12. 1929 - 24. 10. 1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)
  • 29.9 . 1932 - 14. 2. 1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)
  • 14. 2. 1934 - 4. 6. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 4. 6. 1935 - 5. 11. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 18. 12. 1935 - 23. 1. 1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)
  • 21. 7. 1937 - 22. 9. 1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)

Po rozpade republiky sa zapojil do do ilegálneho protifašistického odboja v Prahe. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne. Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce a v období 1946-1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. V rokoch 19541955 väznený komunistickým režimom, 1968 rehabilitovaný.

Zomrel v Prahe, pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.

Vyznamenania[upraviť]

Publikácie[upraviť]

  • Prečo sme proti autonómii In: Československá otázka (Praha 1935)
  • Slovenský vývoj a ľudácka zrada, nakl. Kvasnička a Hampl, Praha, 1946 (v češtine)
  • Antifierlinger I, 1993 - politické pamäte z rokov 1945-1949

Rodina[upraviť]

  • otec Jozef Dérer, právnik a advokát
  • matka Paula
    • brat MUDr. Ladislav Dérer (1877-1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave
    • brat MUDr. Jozef Dérer (1887-1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave
  • manželka Jela, rodená Štefanovičová
    • dcéra Soňa
    • syn Vladimír