Ivan Dérer
| Ivan Dérer | |
|---|---|
|
|
|
| Narodenie | 2. marec 1884 Malacky, Slovensko |
| Úmrtie | 10. marec 1973 (89 rokov) Praha, Česko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ivan Dérer (* 2. marec 1884, Malacky – † 10. marec 1973, Praha) bol slovenský advokát, politik a novinár. Patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa.
Ivan Dérer bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.
Obsah |
Životopis[upraviť]
Študoval na gymnáziu v Bratislave a neskôr právo na univerzite v Budapešti, ktoré absolvoval v roku 1907. Od roku 1910 bol advokátom v Bratislave.
V rokoch 1912 až 1914 bol jedným z redaktorov týždenníka Národný hlásnik. V prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode a do konca vojny žil vo Viedni.
V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy.
Dokumentárny film JUDr.Ivan Dérer vyrobila v rámci tv cyklu Historická panoráma Slovenská televízia Bratislava v roku 1999 /scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko/.
Poslanec a politik[upraviť]
Bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia (14.11.1918 - 15.4.1920) a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.
Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach
- 25. 4. 1920 do 14. 11. 1925
- Iniciatívny výbor
- Právny výbor
- 15. 11. 1925 - 25. 9. 1929
- 27. 10. 1929 - 18. 5. 1935
- 19. 5. 1935 - 21. 3. 1939
V rokoch 1930 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Minister[upraviť]
Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra
- 25. 5. 1920 - 15. 9. 1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)
- 26. 9. 1921 - 7. 10. 1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)
- 5. 1. 1926 - 18. 3. 1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)
- 7. 12. 1929 - 24. 10. 1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)
- 29.9 . 1932 - 14. 2. 1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)
- 14. 2. 1934 - 4. 6. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
- 4. 6. 1935 - 5. 11. 1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
- 18. 12. 1935 - 23. 1. 1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)
- 21. 7. 1937 - 22. 9. 1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)
Po rozpade republiky sa zapojil do do ilegálneho protifašistického odboja v Prahe. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne. Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce a v období 1946-1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. V rokoch 1954–1955 väznený komunistickým režimom, 1968 rehabilitovaný.
Zomrel v Prahe, pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.
Vyznamenania[upraviť]
- Rad republiky, 1969 - za zásluhy v budovaní
- Rad T. G. Masaryka I. triedy in memoriam, 1992
Publikácie[upraviť]
- Prečo sme proti autonómii In: Československá otázka (Praha 1935)
- Slovenský vývoj a ľudácka zrada, nakl. Kvasnička a Hampl, Praha, 1946 (v češtine)
- Antifierlinger I, 1993 - politické pamäte z rokov 1945-1949
Rodina[upraviť]
- otec Jozef Dérer, právnik a advokát
- matka Paula
- brat MUDr. Ladislav Dérer (1877-1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave
- brat MUDr. Jozef Dérer (1887-1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave
- manželka Jela, rodená Štefanovičová
- dcéra Soňa
- syn Vladimír