Ivan Jakovyč Franko
Ivan Jakovyč Franko, ukr. Іва́н Я́кович Франко, (* 27. august 1856, Nahujevyči (teraz obec Ivana Franka), Drohobyčská oblasť – † 28. máj 1916, Ľvov, Rakúsko-Uhorsko) bol významný ukrajinský spisovateľ, poet, dramatik, esejista a literárny kritik, organizátor kultúrneho života, národný buditeľ, politik, historik, etnograf, filozof, prekladateľ a publicista.
Študoval na gymnáziu v Drohobyči, neskôr klasickú a ukrajinskú filológiu na Ľvovskej univerzite, odkiaľ bol pre spoločensko-politickú a revolučnú protištátnu činnosť vylúčený. V štúdiu pokračoval na Černihovskej univerzite, potom na Viedenskej univerzite, kde obhájil dizertáciu u známeho slavistu chorvátskeho pôvodu Vatroslava Jagića (1893).
Literárnohistoricky sa Franko radí k prvým ukrajinským realistom. Po Tarasovi Ševčenkovi sa považuje za najvýznamnejšieho ukrajinského poeta. Už jeho druhá zbierka poézie Z veršyn i nyzyn (1887) sa vyznačuje novátorským štýlom. Zbierky ako Večný revolucionár alebo Kamenári šírili medzi mládežou revolučnú náladu, preto boli v Rusku zakázané. Vrcholom Frankovej intímnej lyriky je zbierka Zvädnuté lístie (1896), ktorá obsahuje prvky modernizmu a dekadencie.
Frankova prozaická tvorba predstavuje viac ako sto poviedok a noviel a desiatky románov. Pre jeho prózu je typická žánrová rôznorodosť (od sociálno-kritickej cez historickú a buditeľskú až po filozoficko-reflexívnu) a realistické zobrazenie života všetkých spoločenských vrstiev.
Pomník alebo pamätnú tabuľu Ivana Franka dnes nájdeme v mnohých ukrajinských mestách, z ktorých jedno – Stanislav – bolo dokonca premenované na Ivano-Frankivsk (1961). Frankov portrét je tiež na dvadsaťhrivnovej bankovke.
[upraviť] Dielo
- Z veršyn i nyzyn
- Večný revolucionár
- Kamenári
- Haličské obrázky
- Boa constrictor
- Ukradnuté šťastie
- Zachar Berkut
- Boryslav
- Zvädnuté lístie
