Ivan Lexa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Lexa
slovenský politik
Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby
V úrade
18. apríl 199527. október 1998
Predchodca Vladimír Mitro
Nástupca Rudolf Žiak
Bývalý štátny tajomník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky
Bývalý Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1994 – 1998
Osobné informácie
Narodenie 18. august 1961 (52 rokov)
Bratislava, Československo
Alma mater Slovenská technická univerzita
Pozri aj Politický portál

Ing. Ivan Lexa (* 18. august 1961, Bratislava) je bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Vladimír Lexa st. bol ministrom za socializmu. Ivan Lexa vyštudoval anorganickú technológiu na Chemicko-technologickej fakulte vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Pracoval v Slovnafte.

Bol jedným z najdôležitejšich mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že „pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru“. Napokon Lexu vymenovala vláda za štátneho tajomníka ministerstva privatizácie a keďže minister nebol menovaný, Lexa fakticky riadil ministerstvo.

Riaditeľ SIS[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách z roku 1994 poslanci za HZDS presadili zmenu zákona, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenúvala vláda. Predseda vlády Vladimír Mečiar následne 18. apríla 1995 menoval Lexu do funkcie riaditeľa SIS.

Tajná služba pod jeho vedením bola podľa jeho kritikov zapletená do niektorých nezákonných činností. Medzi medializované prípady patrí:

  • Kauza Triptych Klaňanie troch kráľov
  • Zavlečenie Michala Kováča ml. do Hainburgu (31. augusta 1995) a
  • následná vražda Róberta Remiáša, ktorý zahynul 29. apríla 1996 pri nevyjasnenom výbuchu auta v bratislavskej Karlovej Vsi (Lexa bol obvinený z návodu na vraždu)
  • Kauza údajnej nelegálnej likvidácie zbraní z arzenálu tajnej služby
  • Sabotáž bývalých funkcionárov SIS proti exprezidentovi Michalovi Kováčovi. (Podľa vyšetrovania mali obvinení v roku 1995 v rámci SIS navrhnúť riešenie vnútropolitickej situácie v smere posilnenia vtedajšej vládnej koalície pod vedením HZDS. Súčasťou opatrení malo byť aj skrátenie funkčného obdobia prezidenta Kováča)
  • Kauza mŕtvych duší (Lexa mal podľa obvinenia v dobe od septembra 1995 do októbra 1997 rozhodnúť o prijatí do služobného pomeru 10 fiktívnych príslušníkov SIS. Za obdobie od decembra 1995 do októbra 1998 bolo na platoch a odmenách neexistujúcich príslušníkov SIS vyplatených viac ako tri a pol milióna korún.)
  • Prípad OKO (údajné nezákonné vypočúvanie príslušníkov tajnej služby Lexom)
  • Prípad fiktívne firmy (z peňažných prostriedkov tajnej služby sa nezákonne zakladali firmy kryjúce činnosť SIS)
  • Prípad vila príslušníka SIS
  • Kauza Mercedes a monitorovacie zariadenie
  • Kauza míting KDH

Počas riaditeľovania Ivana Lexu Slovenská informačná služba bola vylúčená z organizácie MEC (Middle European Conference) preto, že bola takmer od prvej chvíle podozrivá, že sa podieľala na únose slovenského občana do cudziny. Správa ďalšieho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra z roku 1999 konštatuje nadštandardné vzťahy SIS počas riaditeľovania Lexu s terajšou ruskou tajnou službou. Krátko pred koncom volebného obdobia 1994-1998 (3. marca 1998) zastupujúci prezident Vladimír Mečiar udelil amnestiu na časť prípadov (pre neznámych páchateľov zodpovedných za kauzu zavlečenia).

Po parlamentných voľbách 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Správa jeho nástupcu na poste riaditeľa SIS Vladimíra Mitra prednesená v parlamente hovorila o nezákonnom sledovaní novinárov, opozičných politikov, zavlečení prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska, nezákonnom odpočúvaní. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo odhaliť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. Lexa na krátky čas po roku 1998 skončil vo vyšetrovacej väzbe.

Ušiel do Juhoafrickej republiky.

Mal sériu súdnych procesov, no vo všetkých obvineniach bol súdmi uznaný za nevinného. V dvoch prípadoch sa naňho vzťahovala platná amnestia.


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]