Ivan Martinka
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Ivan Martinka | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 4. apríl 1972 (52 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Povolanie | bábkar, herec, autor a režisér |
Ivan Martinka (* 4. apríl 1972, Bratislava) je slovenský bábkar, herec, autor a režisér. V roku 1995 absolvoval bábkoherectvo na VŠMU. Dve sezóny bol členom Štátneho bábkového divadla v Bratislave („Zvonček a Bambuľka“, „Mery“, opera „Nápoj lásky“ a iné). Účinkoval aj v Paríži (sólový výstup „O ufíkovi“) a v Nemecku v Milan Sladek Pantomimen Theater („Fantasie Varieté“).
Od roku 1996 je nezávislým umelcom. Od roku 2003 žije v Nitre.
Filmové projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Účinkoval vo filmoch: „Krajinka“ (r. M. Šulík, 2000), „Prekliaty služobník lásky“ (r. M. Kákoš, 1999), pixilovanom (animovanom) filme „Pôvod sveta“ (r. K. Kerekesová, 2002), v koprodukčnej TV rozprávke „Dúhenka“ (r. B. Mišík, 2000) a triptychu „Kvet šťastia“ (r. J. Chudík, 2002), v televíznom seriáli „Záchranári“ (r. V. Michálek, 2003), vo filmoch „Slnečný štát“ (r. M. Šulík, 2005), „Nebo, peklo... zem“ (r. L. Siváková, 2009), „Jánošík – pravdivá história“ (r. Agnieszka Holland a Kasia Adamik, 2009), či v pixilovanom filme „Posledný autobus“ (r. Martin Snopek a Ivana Laučíková, 2011).
Na viacerých filmových projektoch spolupracoval ako bábkarský technológ, výtvarník, či vodič bábok – napr. filmy „Slávnosť osamelej palmy“ (r. Juraj Johanides a Marko Škop, 2005), „Slepé lásky“ (r. Juraj Lehotský, 2008), alebo „Slovenské kino – Kam zmizla Princezná?“ (r. Dušan Bustin, 2011). V roku 2013 sa podieľal na technologickom riešení postavy vlka pre film Tři bratři (r. Jan Svěrák) a vytvoril animatronickú hlavu pre túto postavu.
Rozhlas a televízia[upraviť | upraviť zdroj]
Spolupracoval so Slovenským rozhlasom: vzdelávacie cykly pre deti, napr. „Detská rozhlasová škôlka – Radinko“, „Adamko“ a relácia pre dospelých „Ako doma“ (2004). V Slovenskej televízii začínal ako moderátor relácie „Crn - crn“, potom spoluúčinkoval v nedeľnom vysielaní „Od Kuka do Kuka“ a napokon sa takmer na desať rokov (1999 – 2007) stal záhradníkom Michalom Gombíkom - moderátorom zábavnej encyklopédie pre škôlkarov „Gombík“, pre ktorú bol aj výtvarníkom bábok a bábkohercom. Neskôr sa k encyklopédii pridala relácia „Gombíkovo“.
Divadelné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
V nitrianskom Divadle Andreja Bagara hosťoval v muzikáli „Grék Zorba“ (2001) a stvárnil aj titulnú postavu v muzikáli „Adam Šangala“ (2003), oba v réžii J. Bednárika. Účinkoval v inscenácii „Oscar a dáma v ružovom“ (divadlo Aréna, r: J. Johanides). S hudobným skladateľom Andrejom Kalinkom realizoval oratórium s témou holokaustu „Noc svetla a deň tmy“ (2005). V roku 2009 úspešne debutoval na doskách Starého divadla Karola Spišáka v Nitre ako režisér s inscenáciou „Palculienka“ (podľa H. Ch. Andersena). Hosťoval aj na doskách SND v inscenácii „Faust I, II“ (r. M. Čičvák), pre ktorú vytvoril aj metamorfóznu bábku Pudlíka – Diabla. Ďalej má z repertoáru SND na svojom konte aj výtvarnú spoluprácu a účinkovanie v inscenácii „Oresteia“ (r. R. Ballek, 2012), je autorom a vodičom bábky sv. Metoda v inscenácii „Mojmír II.“ (r. R. Ballek, 2015) a na opernom javisku SND účinkuje v detskej opere „Kominárik“ (r. J. Uličiansky, 2010) a v opere „Barbiér zo Sevilly“ (r. R. Polák, 2013). Do divadelnej hry „Kukura“ Martina Čičváka navrhol a vytvoril dve bábky Juraja Kukuru v životnej veľkosti. Hra sa inscenovala v divadle Aréna v Bratislave (r. R. Ballek, 2011) a v Činoherním klubu v Prahe (r. M. Čičvák, 2011). V Bábkovom divadle Žilina realizoval rozsiahlejší Projekt Gilgameš, pod názvom „Epos“ (2011), v spoločnej réžii a autorstve s Andrejom Kalinkom, na ktorom sa Ivan Martinka podieľal aj ako autor bábok a animačných objektov. Pre Bratislavské bábkové divadlo vytvoril spolu s A. Kalinkom inscenáciu, ktorej základom bola hra V. Oravského a K. P. Larsena „Ahrrr!“, „NAOZAJ, alebo, o chlapcovi, ktorý kreslil“ (2012), pre ktorú vytvoril aj bábky, masky, kostýmy, animačné objekty. Spolupracuje aj s komorným divadlom Ticho a spol., kde vytvoril postavu Kamaráta v inscenácii V. Janouškovej zo života Leopolda Laholu a Juraja Spitzera „Všade tá rieka...!“ (r. V. Dubačová, 2013). V tomto divadle ďalej účinkoval v sci-fi inscenácii V. Janouškovej a M. Janouška „Zaplavenie“ (r. R. Horňák, 2014).
Autorské projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Realizoval autorské projekty: „Mýtus“ s tanečnou spoločnosťou Artyci (1996), „Šalom alejchem – mier s vami“ (2000), s ktorým sa úspešne predstavil na množstve domácich i zahraničných divadelných festivalov. Príležitostne sa venuje aj scénografii a scénickej realizácii (projekty súboru Lano „Ronja“, „Hobbit“ a iné). Neskôr sa podieľal ako spolurežisér, výtvarník a interpret na monodramatickom oratóriu A. Kalinku „Bartimejove pašie“(2012).