Ivan Nikitovič Kožedub

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Nikitovič Kožedub
KozhedubIN.jpg
Osobné informácie
Štát ZSSR ZSSR
Narodenie 8. jún 1920
Obražievka, Sumská oblasť, Ukrajinská SSR
Úmrtie 8. august 1991 (71 rokov)
Moskva, ZSSR
Zostrely
Potvrdené zostrely 62 (22× Fw 190, 18× Ju 87, 18× Bf 109, 2× He 111, 1× Me 262, 1× PZL P.24)
Vyznamenania
Hrdina Sovietskeho zväzu
Rad Alexandra Nevského
Rad Červenej zástavy
Rad Červenej hviezdy
Rad Vlasteneckej vojny

Ivan Nikitovič Kožedub (ukr. Іван Микитович Кожедуб, rus. Иван Никитович Кожедуб; * 8. jún 1920, Obražievka  –  † 8. august 1991, Moskva) bol sovietsky pilot, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny. Bol trojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu a od roku 1985 bol maršalom letectva.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine roľníka 8. júna 1920 v dedine Obražievka v Sumskej oblasti na Ukrajine. Neskôr študoval na strednom chemicko-technologickom učilišti. Navštevoval miestny aeroklub v meste Šostka.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1940 nastúpil do armády. Absolvoval Čugujevskú leteckú školu a neskôr v nej slúžil ako letecký inštruktor. Po vpáde nacistických vojsk bol spolu s leteckou školou evakuovaný do strednej Ázie. V tejto funkcii lietal na cvičných strojoch U-2 a I-16.

Na front sa mu podarilo dostať až po viacerých žiadostiach. V novembri 1942 bol nakoniec prevelený k 240. IAP a 26. marca 1943 sa prvýkrát zúčastnil v rámci Voronežského frontu vzdušných bojov s nepriateľom. Pri tomto lete však po jeho stroji La-5 spustila paľbu vlastná protilietadlová obrana a len s problémami sa mu podarilo vrátiť na základňu (podľa iných zdrojov ho napadol nemecký Messerschmitt Bf 110). Jeho úspechy sa začali až po začiatku bitky v Kurskom oblúku, keď 6. júna zostrelil nepriateľský Ju 87. V nasledujúcich dňoch dosiahol ďalšie úspechy a už v auguste 1943 bol poverený velením letky. Veľké úspechy dosiahol počas bojov na Dnepri v polovici októbra 1943, keď zostrelil v priebehu 11 dní 10 nepriateľských strojov.

4. februára 1944 mu bola udelená prvá Hviezda hrdinu ZSSR. Na fronte v tej dobe odlietal 146 misií a mal na konte 20 zostrelených nepriateľských lietadiel.

Kožedub pred svojím La-5FN (1944)

Od mája 1944 bojoval Ivan Kožedub na stroji La-5FN (s číslom 14), vyrobeným za peniaze ktoré štátu poskytol kolchozník Stalingradskej oblasti V. V. Konev. V priebehu niekoľkých dní na tomto stroji zostrelil Ju 87 a ešte 7 ďalších nepriateľských lietadiel. Koncom júna odovzdal svoj La-5FN (č. 14) spolubojovníkovi K. A. Evstigenevovi, ktorý bol dvojnásobný Hrdina ZSSR, a následne bol preložený k cvičnému pluku. No už v auguste sa stal zástupcom veliteľa 176. GIAP. V tej dobe bol pluk vyzbrojovaný novými stíhacími strojmi Lavočkin La-7. Kožedub vtedy získal stroj s číslom 27, na ktorom lietal až do konca vojny. Už 19. augusta roku 1944 mu bol za 256 misií a 48 zostrelov udelený 2. titul Hrdinu ZSSR.

Pri jednom z nasledujúcich bojových letov bol jeho stroj nad nepriateľským územím zasiahnutý paľbou, pričom začala horieť krídlová palivová nádrž. V tejto situácii sa rozhodol pre taran. Namieril svoj stroj k najbližšiemu nepriateľskému postaveniu, ktoré spozoroval a začal prudko klesať. Prúd vzduchu však v tomto momente uhasil jeho horiace krídlo. Okamžite preto vyrovnal prudké piké a nakoniec sa so šťastím vrátil na základňu.

Ďalšie úspechy sa dostavili počas bojov v Poľsku a Nemecku. 12. februára 1945 pri bežnom hliadkovom lete nad frontom spolu so svojim číslom V. А. Gromankovskym spozoroval 13 nepriateľských Fw 190. V následnom boji bolo 5 z nich zostrelených, z toho 3 Kožedubom. Nasledujúceho dňa 15. februára nad Odrou zostrelil nemecký prúdový Messerschmitt Me 262 I./KG(J)54. Svoje posledné zostrely (2 Fw 190) však dosiahol nad Berlínom v posledných dňoch vojny.

Dodnes zostáva veľmi kontroverznou témou zostrel dvoch amerických P-51 Mustang, ktoré ho údajne napadli, keď sa zostava sovietskych strojov priblížila k jednému z amerických bombardovacích zväzov. Sovietske La-7 sa totiž podobali na nemecké Fw 190. V zložitej situácii Kožedub nehodlal riskovať vlastný život a obidva dotierajúce Mustangy zostrelil. (zostrely mu údajne neboli uznané a zapísané do oficiálnych záznamov).

Druhú svetovú vojnu Kožedub ukončil s vyše 320 bojovými misiami a so svojimi 62 samostatnými zostrelmi sa stal najväčším leteckým esom sovietskych vzdušných síl, ako aj spojeneckých síl vôbec. Tretiu Hviezdu hrdinu ZSSR Kožedub dostal 18. augusta 1945, teda až po skončení bojov v Európe. Celkovo bol Kožedub považovaný za skvelého letca, svoje úspechy dosahoval podobne ako Hans-Joachim Marseille vďaka veľkej presnosti streľby, často dokonca z veľkých uhlov.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Lavočkin La-7 (číslo 27) v múzeu letectva v meste Monino pri Moskve

Po vojne zostal aj naďalej slúžiť v sovietskom letectve. Prešiel výcvikom na prúdových strojoch MiG-15. V roku 1949 absolvoval Akadémiu vzdušných síl, v roku 1956 Akadémiu generálneho štábu ZSSR. Počas vojny v Kórei velil 324. IAD. No jemu samotnému bojové lety nepovolili. Počas týchto bojov letci jeho divízie zlikvidovali údajne až 239 nepriateľských strojov.

V rokoch 19641971 bol prvým námestníkom veliteľa letectva Moskovského vojenského okruhu. Od roku 1971 slúžil vo velení vzdušných síl. V roku 1978 bol prevelený do komisie generálnych inšpektorov ministerstva obrany ZSSR. V roku 1985 Ivan Kožedub dosiahol hodnosť maršala letectva. Bol členom prezídia CK DOSAAF a Najvyššieho sovietu ZSSR.

Zomrel 8. augusta 1991. Pochovaný je na Novodievčom cintoríne v Moskve. Jeho bronzová busta sa nachádza v rodnej dedine Obražievka. Jeho La-7 (číslo 27) sa nachádza v múzeu letectva v meste Monino pri Moskve.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]