Ivan Popovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Popovič
slovenský režisér, scenárista, spisovateľ, animátor, výtvarník, karikaturista a ilustrátor
Narodenie16. október 1944 (79 rokov)
Bánovce nad Ondavou, Slovensko

Ivan Popovič (* 16. október 1944Bánovce nad Ondavou) je slovenský režisér, scenárista, spisovateľ, animátor, výtvarník, karikaturistailustrátor.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bánovciach nad Ondavou, no o tri dni musel svoje rodisko opustiť, nakoľko jeho rodinu evakuovali pred postupujúcim frontom. Vyrastal v Hniezdnom, do školy chodil v Kežmarku. Už v detstve inklinoval ku kresleniu, pričom ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako šestnásťročný v Česku po prvýkrát vystavoval. Po ukončení štúdia geografie a kartografie na košickej Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v roku 1962 sa pôvodnej profesií venoval len krátko. Pracoval ako kreslič, neskôr ako revízor máp v Kartografickom a reprodukčnom ústave v Modre-Harmónii. Jeho ambícia študovať animátorstvo na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe zostala nenaplnená a tak sa začiatkom roku 1963 zamestnal ako výtvarný redaktor mládežníckeho vydavateľstva Smena. O tri roky neskôr sa rozhodol zanechať aj toto pôsobisko a svoj talent ďalej rozvíjal už len ako slobodný umelec „na voľnej nohe“. Podľa jeho vlastných slov však nebolo toto rozhodnutie ľahké, pretože išlo o istú formu podnikania. Aj vo svojej profesii musel kresbu urobiť tak, aby sa predala a aby aj v budúcnosti bol o jeho prácu záujem.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Od polovice šesťdesiatych rokov sa venuje rozličným umeleckým disciplínam podľa vlastných priorít a aktuálnych možností. Účasť na seminári o animovanom filme v roku 1964 ho priviedla k vzniku krátkometrážneho filmu Pingvin v tom istom roku. Na základe Popovičovho vtipu ho vytvoril jeho brat Vladimír spolu s Veronikou Margótsyovou. Film bol zároveň prvým vzniknutým dielom v novozaloženom štúdiu animovaného filmu Slovenskej filmovej tvorby (SFT). V začiatkoch konštituovania skupiny Kresleného filmu najviac upútal pozornosť práve debut bratov Popovičovcov. Názov Pingvin vznikol podľa hrdinu, ktorý kráča po lese so samovražednými úmyslami, ale les je zoťatý, jednoducho nejestvuje. Absurdná situácia, trochu zo smutných drám chaplinovskej provenience, ale azda viac z arzenálu dadaistických výtvarných a dejových konštrukcií. 

Od tej doby sa Ivan Popovič podieľal na mnohých ďalších animovaných filmoch, či už na spoločensko-satirických určených pre dospelého diváka alebo na televíznych večerníčkoch pre deti. V prípade všetkých bol autorom námetu, scenára a výtvarných návrhov, väčšinu režíroval a niektoré aj animoval. Medzi najúspešnejšie patrí groteskný film o ľudskej hlúposti Socha (1969), ktorý vytvoril v spolupráci s Jaroslavou Havettovou. Autorská dvojica sa v práci inšpirovala Michelangelovou ideou - v každom kameni je ukrytá socha. V krátkom príbehu usilovného, ale trochu neschopného sochára pochová hromada odpadu vysekaného z kameňa, v ktorom hľadá sochu v duchu Michelangelovej myšlienky. V Soche sa symbolicky hutne komunikuje téma darebákov, hlupákov a príživníkov, ktorí sedia na dôležitých miestach, ničomu nerozumejú, ale rozhodujú o živote a smrti. Havettová s Popovičom siahli po jednoduchých, ale razantných kresbách a gagoch.

Nasledoval popartový, neplánovane prvý slovenský animovaný videoklip Pieseň (1969), trinásť-dielny seriál Hlavičkove rozprávky (1975) s hercom Jozefom Dvořákom či film nakrútený na motívy rovnomennej básne Miroslava Válka Panpulóni (1976), kde experimentoval so spojením animácie, fotorealizmu a živej hereckej akcie.

Prvé pokusy o bábkový film sa na Slovensku zjavili už na konci päťdesiatych rokov. Neskôr sa koketovalo s myšlienkou pozvať českých tvorcov, avšak neúspešne. Bolo potrebné začať vlastnými silami. Prívržencami tejto myšlienky boli najmä Milan Peťovský a Ivan Popovič, ktorí v snímke Narodeniny 2001 (1978) využili ekologickú tému na kombináciu živého herca a rozanimovaných rekvizít. Film bol ocenený na Medzinárodnom filmovom festivale v Paname.

Anekdota v štýle sci-fi Boli tu Ufóni (1984), v ktorej Popovič zúžitkoval syntetický spôsob filmového myslenia, zase získala na prvom európskom festivale krátkych filmov v Berlíne Hlavnú cenu v kategórii animovaných filmov. Pre príbeh zápasu človeka a červíka o zrelé jabĺčko, v ktorom obaja zahynú a z jabĺčka vzlietnu nad Bratislavu mimozemšťania, Popovič zvolil animáciu živého herca (takzvanú pixiláciu) a nakrútil metaforu o ľudskej prízemnosti. Popovič pomocou absurdných krátkych spojení a nových výrazových možností zachycuje život z tých najnečakanejších stránok a pritom dosahuje poeticky krehký tvar.

V roku 1979 realizoval snímku Strážca sen, ktorou položil základy slovenskému bábkovému filmu. Dynamický príbeh dobrého sna pomáhajúceho nájsť stratenú bábiku rozohral na plátne spolu s výtvarníkom Vladimírom Pikalíkom, s ktorým od tohto počinu vytvoril tvorivý tandem.

Všestranný Ivan Popovič je aj vášnivým cestovateľom. Na svojich cestách po exotických krajinách nakrútil sériu dokumentárnych filmov Ďaleko je blízko (Galapágy, Ekvádor, Izrael, Mongolsko, Malajzia, Srí Lanka, Čína, Grécko, Jordánsko, Tibet, Austrália, Nový Zéland, Thajsko, Kambodža) a Krátka správa o zázraku (Japonské dni Opery SND, 1997).

Popri filmovej, televíznej, ale aj rozhlasovej tvorbe, sa naďalej venuje aj kresbe, maľbe, karikatúre a designu. Spolupracuje s viacerými redakciami a vydavateľstvami. Svoje diela prezentoval už na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí, od Prešova až po filipínsku Manilu.

Popovičovo umenie sa vyznačuje svojským humorom, ktorý je nežný, lyrický a upozorňuje na poetickosť neživých predmetov či javov. Na druhej strane však dokáže byť aj drsný, najmä v prípadoch obrany ľudskosti v boji proti odcudzeniu ľudí a zmechanizovaniu citov. Je to nápaditý, miestami bizarný štýl plný neobvyklých spojení a paradoxov. Častým výsledkom je až prekvapivo jednoduchá pointa v kombinácií s rovnakou jednoduchosťou línií a celkového obrazu.

V roku 1992 vedie Ivan Popovič spoločnosť MY STUDIO, kde sa nakrúcajú kreslené reklamy s charakteristickým rukopisom autora. Nadviazalo sa na jeho predchádzajúcu rozsiahlu umeleckú činnosť v oblasti animovaného filmu, plagátu, ilustrácie, kresleného humoru, grafického dizajnu a reklamy. Popovič výrazne prispel aj k tvorbe plagátov, dizajnérsky sa podieľal na rôznych reklamných kampaniach, tvoril materiály pre domáce i zahraničné firmy. Spoločne so synom Dávidom Popovičom spolupracuje s množstvom printových médií, najmä v súvislosti s vytváraním logotypov (Slovenské kasína a.s., Millennium travel, Hotel Perugia...). V produkcii MY STUDIO vzniklo množstvo animovaných filmov a televíznych spotov (Pojedač kury, Príbeh osamelej lyžičky, TV spot Danone - 3 časti pre agentúru Satchi&Satchi, Mníchov-Paríž, TV spot Nasivin - 5 jazykových mutácií pre agentúru Burian und Wallner, Bratislava-Viedeň, Prvá stavebná sporiteľňa - 5 častí pre agentúru B.M.A. a IQ DESIGN studio, Bratislava, Siemonka - maskotový spot pre firmu Siemens Bratislava, Čo dokáže ulica - k cyklickej TV relácii Ľ. Beláka, Kinder auf der ganzen Welt - pre Clown Kuki, Viedeň, Mr. Noproblem - 7 blackoutov, Mäsíčko - hudobný TV klip pre Petra Lipu, Tajomné odkazy - k vlastnej výstave Mysterious messages v Bibiane, Mať tak o koliesko viac! - 15 dielov, z toho 13 v koprodukcii s STV Bratislava).

Od roku 1960 pracuje ako ilustrátor detských kníh a časopisov. V tom istom čase sa spolupodieľal na založení Galérie mladých v Bratislave (fungovala do roku 1990), neskôr aj na vzniku galérie Siemens Fórum Bratislava. S Dávidom Popovičom pracoval tri roky na autorskom výbere a inštaláciách expozícií tejto galérie.

Je autorom niekoľkých architektonických diel v rozličných materiáloch (Detská fakultná nemocnica, Kramáre, Bratislava, 1974 - keramika; Dom športu, Bratislava, 1978 - sieťotlač na skle; Geologický prieskum, Spišská Nová Ves, 1980 - kamenná mozaika a plastika; Brämerova kúria, Bratislava, 1987 - leptaný kov; Dom smútku, Chorvátsky Grob, 1988 - kamenná mozaika; Historická budova opery SND, Bratislava).

V neposlednom rade je predmetom jeho záujmu aj literatúra. S Vladimírom Popovičom vydal niekoľko originálne vypravených kníh venovaných deťom, medzi nimi napríklad tituly Keď si sám doma (1969) a A ja sa volám Klinček (1965-1984). Pre dospelých čitateľov napísal knihu Žena cez palubu (1971), ktorú však stihol normalizačný osud, bola zošrotovaná pre nevhodný obsah. Za knihu Utešiteľ žien (1994) získal ocenenie Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Hoci si každá z profesií Ivana Popoviča vyžaduje celého človeka, on vo všetkých dosahuje také výsledky, že ho ani v jednej nemožno považovať len za hosťujúceho autora.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Animované filmy v produkcii Slovenskej filmovej tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1964 - Pingvin
  • 1969 - Pieseň
  • 1969 - Socha
  • 1976 - Panpulóni
  • 1977 - Neperspektíva
  • 1978 - Narodeniny 2001
  • 1979 - Ráno sveta
  • 1979 - Strážca sen
  • 1979 - Attention!
  • 1980 - Ikarovia
  • 1980 - Gongo a budíky
  • 1980 - Gongo a televízory
  • 1981 - Gongo a práčka
  • 1981 - Kvietista
  • 1981 - Totem
  • 1982 - Miesto na sedenie
  • 1983 - Blcha a slon
  • 1984 - Boli tu ufóni
  • 1990 - Naše prejavy

V produkcii Slovenskej televízie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970 - O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať
  • 1972 - O Angelike, princezničke anglickej
  • 1975 - Hlavičkove rozprávky (13 dielov)
  • 1983-1984 - Kuk a Bubu (7 dielov)
  • 1983 - Blackouty Ateliér (10 častí)
  • 1985 - Spiel mit! (jazykový kurz nemčiny, 20 častí)

Vo vlastnej produkcii[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1986 - Pojedač kury
  • 1990 - Príbeh osamelej lyžičky
  • 1999 - Clown Kuki - Kinder auf der ganzen Welt 
  • 1999 - Mr. Noproblem
  • 2003 - Tajomné odkazy
  • 2003-2004 - Animované spoty k cyklickej relácii Ľuba Beláka Čo dokáže ulica
  • 2004-2012 - Mať tak o koliesko viac!

V koprodukcii s STV[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2002-2010 Mať tak o koliesko viac!

Ilustrácie kníh[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1965-1984 – A ja sa volám Klinček!, Mladé letá, spolu s bratom Vladimírom
  • 1973 – Juraj Tušiak, Postavím si kaštieľ vežičkový
  • 1975 – Miroslav Válek, Panpulóni, Slovenský spisovateľ
  • 1975 – Vincent Šikula, Prázdniny so strýcom Rafaelom, Slovenský spisovateľ
  • 1976 – Ľubomír Feldek, Kvet Alfabet, Slovenský spisovateľ
  • 1976 – Ladislav Fuks, Boldogultak bálja
  • 1977 – Rudo Moric, Po lesných chodníčkoch
  • 1977 – Juraj Tušiak, Sagradiću čarobni zamak, Novi Sad
  • 1979 – Frantisek Chorvát, Juraj Orlík: Napjaink illementana
  • 1980 – I. Atrobolevskij, A. Kobrinski, Zoznámte sa: Robot
  • 1982 – Libuša Friedová, Magdalénka a škriatkovia, Východoslov. vyd.
  • 1984 – Libuša Friedová, Maľované čítanie, Východoslov. vyd.
  • 1985 – Ivan Čajka, Človek medzi počítačmi
  • 1987 – Siegfried Poller, Chémia na prahu tretieho tisícročia
  • 1989 – Miro Musil, Talenty cez palubu
  • 1990 – Vianočná knižka, Mladé letá
  • 1992 – Alta Vášová, Lelka zo sekretára, Slovenský spisovateľ
  • 1993 – Poslušné písmenká na prvé prázdniny, Mladé letá
  • 1994 – Čítanka pre 4. ročník základných škôl, SPN
  • 2000 – Maja Miková, Farebné rozprávky, Media Group
  • 2001 – Mať tak o koliesko viac!, My Studio spolu s vyd. Fortuna print
  • 2003 – 2010 – Detská univerzita aj pre dospelých, Perex

Literatúra pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1969 – Keď si doma sám, Mladé letá (s V. Popovičom)
  • 1968 – 1969 – Janove listy, Smena (čítanie na pokračovanie v časopise Kamarát)
  • 1973 – 1974, 1977 – Cesta do Page-Page, Smena (čítanie na pokračovanie v časopise Kamarát)
  • 1980 – Rozprávky spod klobúka, Smena (seriál pre časopis Včielka)
  • 1965 – 1984 – A ja sa volám Klinček!, Mladé letá (s V. Popovičom)
  • 2001 – Mať tak o koliesko viac!, MY STUDIO a Fortuna print

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 - Ezra, Smena
  • 1972 - Žena cez palubu, Smena (zošrotované)
  • 1994 - Utešiteľ žien, Slovenský spisovateľ
  • 1996 - 100 + jeden deň Ivana Popoviča, MY STUDIO
  • 1999 - Bar Alfa, MY STUDIO (divadelná hra)
  • 2000 - Mejdan, MY STUDIO

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ceny za filmovú tvorbu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1969 - Socha - 1. cena za animovaný film (Festival krátkych filmov, Piešťany)
  • 1970 - Pieseň - Cena časopisu Ohník (Festival filmov pre deti, Gottwaldov, 1970)
  • 1975 - Hlavičkove rozprávky - Cena Zväzu slovenských dramatických umelcov (Medzinárodný festival pre deti a mládež, Prix Danube, Bratislava)
  • 1976-1977 - Panpulóni a Narodeniny 2001 - Strieborný a Bronzový toliar za použitie zvláštných foriem (Arsfilm Kroměříž, festival filmov o umení a animovaných filmov)
  • 1978 - Narodeniny 2001 - Prvá cena za najlepší krátky film (Medzinárodný festival krátkych filmov, Panama)
  • 1979 - Strážca Sen - Cena Československého filmu (Festival filmov pre deti a mládež, Gottwaldov)
  • 1985 - Boli tu Ufoni - Hlavná cena (II. európsky festival krátkych filmov, Západný Berlín)
  • 2003 - Mať tak o koliesko viac! - Mrakodrap - Prémia Igric (Trenč. Teplice)
  • 2004 - Tajomné odkazy - Prémia Igric (Trenč. Teplice)
  • 2004 - Mať tak o koliesko viac! – 2. cena v kategórii Non-fiction (Prix Jeunesse International, Mníchov)
  • 2005 - Mať tak o koliesko viac! - Guľôčkové pero - Prémia Igric (Bratislava)
  • 2011 - Mať tak o koliesko viac! - Plasty - Envirofilm (Banská Bystrica)
  • 2012 - Mať tak o koliesko viac! - Prémia Igric za námet a scenár televízneho seriálu (Bratislava)

Ceny za literatúru[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984 - Výročná cena Literárneho fondu, A ja sa volám Klinček!
  • 1993 - Cena za najkrajšiu knihu pre deti, Poslušné písmenká na prvé prázdniny
  • 2000 - Cena YBBY za najkrajšiu knihu pre deti, Farebné rozprávky
  • 2011 - Cena Ľudovíta Fullu

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šošková, Eva, Ivan Popovič. In Film.sk. - ISSN 1335-8286. - Roč. 15, č. 10 (2014), s. 41.
  • Kamenistý, Ján, Humor láskavý aj drsný. In Smena na nedeľu. (1978), s. 6 – 7.
  • Matlonová, Zuzana, 7 777 divov Ivana Popoviča. In Eurotelevízia. Roč. 1, č. 32 (1995), s. 6.
  • Marinkovičová, Denisa, I. Popovič: Všetko, čo som vytvoril, som urobil s čistými rukami a čistým srdcom. In Roč. 9, č. 51 (1998), s. 8
  • Macek, Václav – Paštéková, Jelena: Dejiny slovenskej kinematografie. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4
  • http://www.sme.sk/c/2585935/erotika-je-inspirativna-vdaka-nej-clovek-vela-urobi.html
  • http://www.mystudio.sk/