Ivan Stadtrucker

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Ivan Stadtrucker
Narodenie22. január 1935
Krupina
Úmrtie26. máj 2017 (82 rokov)
Profesiascenárista, dramaturg, režisér krátkych filmov, spisovateľ, pedagóg

Prof. Ing. Ivan Stadtrucker Csc. (* 22. január 1935, Krupina – † 26. máj 2017) bol slovenský scenárista, dramaturg, režisér krátkych filmov, spisovateľ, zvukový technik, filmový teoretik, pedagóg.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Stadtrucker v roku 1953 zmaturoval na zvolenskom gymnáziu. Vždy sa zaujímal o umenie a chcel študovať filozofiu, ale kvôli pôvodu jeho rodičov (matka bola učiteľka, otec bol bankový ekonóm) nedostal na toto štúdium odporúčanie. Uchádzal sa aj o štúdium elektrotechniky v Bratislave, kde nebol prijatý, napriek tomu, že skúšky urobil. Nakoniec vyštudoval odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na Českom vysokom učení technickom v Prahe.

Profesia[upraviť | upraviť zdroj]

V čase dokončenia štúdia v roku 1958 sa začala naplno rozvíjať na Slovensku televízia a Stadtrucker bol prijatý ako pracovník televíznej techniky v televízii v Bratislave. Po dvoch rokoch sa stal vedúcim zvukovej výroby v televízii, kde založil a viedol prvé štúdio pre elektronickú hudbu v Československu. Približne v 60. rokoch nastala zmena štylistiky vo filmovej tvorbe na Slovensku a táto zmena sa týkala aj skladby filmovej hudby. Ivan Stadtrucker patril s Iljom Zeljenkom medzi prvých, ktorí experimentovali s novou metódou pri skladaní filmovej hudby. Začala sa využívať elektronická hudba v spojení s konkrétnou hudbou (musique concrète). Vo filme Slnko v sieti (1962) režiséra Štefana Uhra spracoval takúto hudbu pre Ilju Zeljenku, ktorý vo filme využíva zvukovú stopu na vytvorenie súvislého pásma rôzne modulovaných ruchov (napríklad charakteristický je vodný spoj dunajského pontónu s chichotaním čajky).

V roku 1969 na krátky čas vycestoval do USA. Dostal ponuku od profesora Eatona na prednášanie na univerzite v Kansas City. Ponuku dostal po svojej prednáške o elektronickej hudbe na svetovom kongrese v roku 1968 vo Florencii, na ktorej sa zúčastnil aj profesor Eaton. Po nejakom čase sa vrátil späť do Československa, okrem iného aj kvôli svojej rodine. V roku 1970 prestúpil v rámci televízie na miesto redaktora vo Filmovom vysielaní a o päť rokov neskôr začal pôsobiť v Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania vo funkcii dramaturga celovečerných inscenácií. Bol tiež vedúcim vysielania zahraničných filmov z anglosaskej oblasti. Mal na starosti výber a prípravu zahraničných filmov zo sféry umenia a techniky na vysielanie do televízie. Funkciu dostal aj kvôli svojím výborných jazykových schopnostiam (ovláda nemčinu, angličtinu a ruštinu).
Medzi tým začal prednášať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, publikoval niekoľko vedeckých aj prozaických knižných publikácii. V roku 1989 ho v televízii degradovali na funkciu údržbára televíznej kamery. Potom dostal ponuku od Ottu Bardoňa na pozíciu redaktora v TA3. A v neskôr v roku 1994 sa uchádzal o post riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý aj získal. V tejto funkcii nepôsobil dlho. Po získaní profesúry z televízie odišiel. Okrem iného bol prvým dekanom Fakulty masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave (1997), stal sa dekanom Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (2002), kde teraz pôsobí ako vedúci Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky.

Ivan Stadtrucker pôsobil tak v odborno-pedagogickej ako aj literárno-umeleckej spisovateľskej tvorbe. Koncom 60. rokov sa na Slovensku prestala formovať filmová teória. V tomto období je možné hovoriť o dvoch filmových teoretikoch – Júliusovi Paštekovi a Ivanovi Stadtruckerovi. Július Pašteka bol okrem iného aj Stadtruckerovým školiteľom, keď si robil vedeckú ašpirantúru. V roku 1971 vydal knihu Krása tmy, v ktorej sa sústredí na fenomén filmu a minimálne odkazuje na vzťahy s inými umeleckými disciplínami. Podstatou jeho skúmania je odklon od štrukturalizmu (na rozdiel od Pašteku). Vo svojej teórii vyzdvihoval komunikačný reťazec, do ktorého vstupuje film po svojom vzniku. Stadtrucker skúmal rovnocenne všetky zložky prenosu – od výroby filmu až po distribúciu a projekciu v kinách a vnímanie divákovým vedomím a podvedomím. Stadtruckerova orientácia na znak uprednostňovala semiotické, nie štrukturalistické kontexty. U Stadtruckera sa formoval technicko-exaktný prístup k interpretácii filmu a skúmanie technológie diela odkazuje na jeho pôvodné technické vzdelanie.
Teoretické práce z estetiky filmu a televízie publikoval aj v odborných časopisoch – najmä v Slovenskom divadle.

V oblasti umeleckej literatúry sú známe jeho diela Belasý jantár, Chuť jabĺk, Amerika na vlastnej koži, Ohne vo vinohradoch, Kto zhasol svätojánsku mušku? V roku 2010 krstil zbierku noviel Lásky nemilovaných a tiež monografiu Warhol, ten druhý Andy. Okrem týchto diel má v pláne rozpracované ďalšie diela či už z umeleckej alebo odbornej oblasti.

Scenáristicky debutoval v roku 1964 k rovnomennému celovečernému filmu Každý týždeň sedem dní, ktorý režíroval Eduard Grečner. Ďalším scenárom k celovečernému hranému filmu bolo Paso doble pre troch Vladimíra Balca z roku 1986. Napísal scenáre k dokumentárnym filmom, televíznym inscenáciám. Slovenská televízia uviedla v jeho dramaturgii viac ako päťdesiat inscenácií. Režíroval krátke filmy (napríklad Samuel Mlkovíny, Podoby času a iné).

Krása tmy[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Stadtrucker sa podpísal pod prvé ucelené dielo z odbornej filmovej estetiky pod názvom Krása tmy na našom území. Táto kniha vznikla v roku 1971 pod záštitou vydavateľstva Tatran. Skladá sa z 296 a obsahuje 36 strán obrazových príloh. V čase svojho vzniku sa nedočkala veľkého ohlasu, pretože sa vynímala socialistickým predstavám. Obsahuje celistvé zhrnutie základných poznatkov o filme a je taktiež teoretickým pokusom o objasnenie filmového umenia. V tej dobre prišiel s novátorským prínosom ohľadne formulácie východiskových hľadísk na báze súčasnej teórie informácie a semiológie. Film sa mu vďaka tomu javí ako „špeciálny typ prenosovej sústavy“ umožňujúcej komunikáciu pomocou estetických informácií vizuálno-kinetického  a vizuálno-auditívneho rázu. Kniha sa skladá z osemnástich kapitol ktoré sú podané analytickým spôsobom. Prvých päť kapitol (Ranné štádium umenia, Povaha umeleckého činu, Umelecké dielo ako znak, Filmová reč, Filmové dielo ako správa, str. 14-56) ozrejmujú genézu  a podstatu umeleckej tvorby historicky, esteticky a antropologicky. V ďalších kapitolách sa zaoberá základnými zložkami filmovej štruktúry, tieto zložky rozdelil na kinetickú (Špecifikum pohybu), hereckú (Človek ako znak), vizuálnu (Vizuálny komponent), audiálnu (Audiálny komponent), jazykovú(Slovo vo filme), muzikálnej (Hudba), zvukovej (Ruch), kompozičnej (Prostriedky jednoty), časovej (Čas), priestorovej (Priestor) a rytmickej (Rytmus). V tejto časti, ktorá tvorí základ celej knihy autor najobsiahlejšie podal svoje poznatky z dejín, techniky a estetiky filmu. Autor predpokladá od čitateľa istú znalosť filmovej problematiky. V posledných kapitolách sa venuje perspektívam filmu a rekapituluje v nich predchádzajúcu problematiku, (Budúce možnosti, K všeobecnému problému, str. 178-189). Krásy tmy sú hodnotným a priekopníckym dielom  ktoré prináša množstvo vedomostí, taktiež nastoľuje a zodpovedá viaceré otázky a je atraktívne napísaná. 

Prehľad vydanej odbornej literatúry v oblasti filmovej teórie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krása tmy (1971)
  • Zvukový majster vo filme a televízii (1972)
  • Čas projektívnej kultúry (1983)
  • Videozáznam v umení a kultúre (1983)
  • Dramaturgia hraného filmu (1991)

Najvýznamnejšie scenáre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Každý týždeň sedem dní (r. E. Grečner, 1964) – kino distribúcia
  • Za frontom (r. M. Gogáľová, 1974) – TV inscenácia
  • Únava materiálu (r. J. Pálka, 1974) – TV inscenácia
  • Posledné interview s Dr. Schweitzerom (r. J. Divinec, 1975) – TV inscenácia
  • Letec nad planétou (1976) - TV inscenácia
  • Poslední parlamentári (r. J. Pálka, 1977) - TV inscenácia
  • A ako Alžbeta (r. F. Chmiel, 1978) - TV inscenácia
  • Snehuľkovia (r. J. Pěnkava, 1978) - 13-dielny televízny seriál
  • Epidémia (r. F. Andris, 1981) – TV film
  • Jablčná Siska (r. P. Jezný, 1981) – TV film
  • Tam je hviezda Sírius (r. J. Kraus, 1983) TV film
  • Oddychový čas pre sudcu (r. Ľ. Velecká, 1984) – TV film
  • Pod cudzím nebom (r. F. Chmiel, 1984) – TV film
  • Mefisto a Faust v Paríži (r. M. Pietor, 1984) – TV film
  • Epizóda (r. M. Pietor, 1984) – TV film
  • Jastrabík (r. I. Cieľ, 1985) – TV film
  • Paso doble pre troch (r. V. Balco, 1986) – kino distribúcia

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Stadtrucker&oldid=7831374“