Ivan Stodola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O slovenskom lekárovi pozri Ivan Stodola (lekár)
Ivan Stodola
Ivan Stodola
slovenský spisovateľ a dramatik

Narodenie 10. marec 1888
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie 26. marec 1977 (89 rokov)
Piešťany, Slovensko

MUDr. Ivan Stodola (* 10. marec 1888, Liptovský Mikuláš – † 26. marec 1977, Piešťany) bol slovenský lekár, dramatik a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine garbiarskeho majstra a mešťana a učiteľky. Vzdelanie získal v rodisku, Prešove, Kežmarku, neskôr medicínu na vysokej škole v Budapešti a Berlíne, titul získal v roku 1912. Pracoval ako lekár v Liptovskom Mikuláši, počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský lekár, po vojne sa opäť vrátil do Liptovského Mikuláša. V roku 1933 sa stal krajinským zdravotným inšpektorom, v rokoch 1938 – 1939 pracoval na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, od roku 1951 pracoval v Bratislave v Štátnom zdravotníckom ústave. Ako funkcionár Ligy proti tuberkulóze sa stal zakladateľom preventívneho zdravotníctva na Slovensku, v rokoch 1925 – 1944 bol redaktorom časopisu Boj o zdravie. V roku 1946 získal titul docenta sociálnej patológie. V súčasnosti je na jeho počesť pomenovaná Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a ulica v Spišskej Novej Vsi.

Väznenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1951 bol komunistickým režimom protiprávne zatknutý. Po viac než roku ťažkej a krutej vyšetrovacej väzby bol odsúdený na osem rokov žalára za údajnú sabotáž a na konfiškáciu celého majetku. Podmienečne ho prepustili po dvoch rokoch, ktoré strávil v mnohých väzniciach v Čechách i na Slovensku. O svojich zážitkoch z väzby napísal autobiografickú knihu Smutné časy, smutný dom.

Po prepustení a vyriešení základných existenčných otázok sa presťahoval do Piešťan, kde od roku 1954 žil ako dôchodca. V roku 1967 mu bol udelený titul národný umelec.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Už v detstve a tiež počas štúdií vyrastal v kultúrnom prostredí, kde sa často stretával s ochotníckym divadlom a zborovým spevom, čo ovplyvnilo i jeho vzťah k literatúre a neskôr i jeho vlastnú tvorbu. Písal najmä divadelné hry: komédie, tragédie a romantické historické hry. Jeho rozsiahle memoárové knihy tvoria žánrovo ucelené autobiografické rozprávanie o živote a spoločenských udalostiach. Jeho diela sa často uvádzali aj na divadelných scénach v Prahe či v zahraničí, ale tiež boli námetmi na rozhlasové relácie a televízne filmy.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Komédie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1925Žarty (knižne vyšlo v roku 1926)
  • 1925Daňové pokonávanie (knižne vyšlo v roku 1926)
  • 1926Náš pán minister
  • 1929Čaj u pána senátora
  • 1931Jožko Púčik a jeho kariéra
  • 1933Cigánča
  • 1941Keď jubilant plače
  • 1943Mravci a svrčkovia
  • 1944Komédia

Tragédie[upraviť | upraviť zdroj]

Historické a romantické hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1931Kráľ Svätopluk
  • 1938Veľkomožní páni
  • 1941Marína Havranová (knižne vyšlo v roku 1942)
  • 1946Básnik a smrť (autor ju časom prepracoval a vydal v roku 1974 pod názvom Zahučali hory)
  • 1948Ján Pankrác
  • 1958Pre sto toliarov

Ostatné dramatické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928Belasý encián (knižne vyšlo v roku 1931)
  • 1930Posledná symfónia
  • 1935Bankinghouse Khuvich and Comp.

Memoárové a autobiografické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1947Bolo, ako bolo
  • 1968Náš strýko Aurel
  • 1969Smutné časy, smutný dom
  • 1972Z každého rožka troška
  • 1977V šľapajách Hippokrata

Malé knižné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1933Z našej minulosti
  • 1947Štvrťstoročné Železnô
  • 1965Bolo ako bolo'

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]