Izolácia stavby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Izolácie stavby alebo stavebné izolácie alebo (v prípade budov) izolácie budovy sú izolácie stavby voči vonkajším poveternostným podmienkam, zabezpečujúce vnútornú interiérovú pohodu.

Hoci si väčšina ľudí pojem hneď spája z tepelnou izoláciou budovy s cieľom racionalizácie spotreby energie (zatepľovanie), pojem zahŕňa aj iné izolácie, predovšetkým: proti vode a vlhkosti, stratám tepla, proti hluku - akustické izolácie, protipožiarne izolácie, protivibračné izolácie, ale aj protichemické izolácie. Preto sa izolačné materiály často vyberajú tak, aby spĺňali viacero z týchto funkcií súčasne.

Tepelné izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Tepelná izolácia budov je dôležitým faktorom pre dosiahnutie tepelnej pohody jeho obyvateľov. Priemerná domácnosť za tým účelom spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie[chýba zdroj]. Izolácie znižujú nechcené tepelné straty, tým aktívne znižujú energetickú náročnosť vykurovania ale aj chladenia. Najpoužívanejšie tepelnoizolačné materiály sú: celulóza, laminát, sklená vata, polystyrén, penový polyuretán, vermikulite. Znižovanie náročnosti môže tiež zahŕňať celú škálu vzorov a techník vyriešením spôsobov prenosu tepla - kondukcie, radiácie a konvekcie materiálov.

Účinnosť izolácie sa bežne hodnotí tepelným odporom R. Avšak, koeficient R nezohľadňuje kvalitu stavby alebo miestnych environmentálnych faktorov. K otázkam kvality konštrukcií sa preto nepriamo započítavajú aj paro-ochrany a problémy spojené z ich návrhom a realizáciou (draft-proofing). Okrem vlastnosti konštrukcie a zaťaženia je rozhodujúci aj izolačný materiál sám o sebe. Napríklad podľa manažmentu kvality Lia Twings, vrstvené laminátové izolačné materiály vyrobené z prekladaných sklených vlákien po sebe nie sú tak trvanlivé ako izolácia vyrobená z dlhých zapletaných sklených vlákien.

Z hľadiska materiálu je možné rozdeliť tepelné izolácie na penové materiály, nerastné materiály a rastlinné materiály. Izolácia, pri ktorej sa využívajú penové materiály sa nazýva striekaná penová izolácia. Striekané penové izolácie môžu byť rôzne: penový polystyrén EPS, extrudovaný polystyrén, polyuretánové peny tzv. PUR peny, penové sklo, vákuová izolácia, viacvrstvová izolácia s reflexními fóliami. Izoláciou z nerastných materiálov je minerálna vlna a medzi izolácie z rastlinných materiálov patrí konopná izolácia, celulózová izolácia a slama.

Tepelnoizolačné omietky[upraviť | upraviť zdroj]

Maximálna hrúbka omietky (vonkajšej a vnútornej) asi 5 cm zodpovedá dvojcentimetrovej hrúbke tepelnej izolácie. Tepelnoizolačné vlastnosti omietok sa zvyšujú pridaním extrémne ľahkých prímesí namiesto piesku. Bezškárové nanesenie týchto omietok z vonkajšej strany steny uzavrie dom energeticky úsporným plášťom. Ako prísady: vermikulity, perlity ferity, cementity a EPS (granulát z penového polystyrénu). Extrémne ľahké omietky vyžadujú povrchovú (tvrdú minerálnu ušľachtilú) omietku, ktorá zaručuje zotrvanie tepelnoizolačnej omietky v suchom stave. Podomietka a povrchová omietka -ako jednotný systém. V oblasti sanácií starých budov sú tieto omietkové systémy vhodné ako prídavná tepelná izolácia rôznorodých miešaných murív.

Izolačné termotapety[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa na studené steny ako podkladové tapety. Termotapety v princípe majú rovnakú funkciu ako vnútorná izolácia a platia pre ne rovnaké zásady v súvislosti s rizikom vytvárania kondenzátu.

Zvuková izolácia[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako v prípade tepelnej izolácie, má PVC tak isto výnimočne dobrú schopnosť izolácie zvukovej. Tvar a hmota tesnenia s maximálnou kontaktnou plochou na okennom ráme a krídle navyše zaisťujú mimoriadnu odolnosť. Tiež je možnosť zvýšiť zvukovú izoláciu použitím špeciálnych skiel.

Protipožiarne izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Protipožiarne izolácie slúžia na ochranu zväčša horľavých materiálov pred teplom a rôznymi jeho formami. Cieľom týchto izolácií je najmä ochrana pred požiarmi. Izolácie sa nanášajú na horľavý materiál tak, aby neostal žiadny voľný priestor pre dosah ohňa naň.

Izolácie proti otrasom[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik otrasov je z dôvodu vonkajších činiteľov (pouličná, nákladná, letecká doprava) alebo vnútorných (prevádzky, výroby a pod.) Stroje aj samé základy strojov sa odizolujú privarenými materiálmi aby nevznikla rezonancia.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]