Izák Caban
| Izák Caban | |
 slovenský spisovateľ, dramatik, filozof a teológ | |
| Narodenie | 5. júl 1632 Brodzany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. marec 1707 (74 rokov) Sibiu, Rumunsko |
Izák Caban (Czaban, Zabanius, Czabányi) (* 5. júl 1632, Brodzany – † 18. marec 1707, Sibiu, Rumunsko) bol slovenský filozof, teológ a dramatik, predstaviteľ Prešovskej školy.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine evanjelického farára v Brodzanoch, okres Partizánske (niektoré zdroje udávajú ako rodisko Brezno). Po štúdiách v Prievidzi, Šoproni a na univerzite vo Wittenbergu (od r. 1655, dosiahol tu titul magister) bol rektorom reformačnej školy v Brezne, kde ako formu poznávania zaviedol dišputy. Diskutovalo sa na nich o metafyzike a teológii, ale objavovala sa tu i kritika Aristotela. Od roku 1661 pôsobil v Prešove, kde sa spolu s Jánom Bayerom zaslúžil o premenu mestskej školy na lýceum a o jeho rozkvet; pôsobil tu ako profesor. Keď do Prešova prišli jezuiti presadzovať protireformačné tendencie, musel odísť (1670). Po krátkom pobyte v Tübingene sa vydal do Sibine (dnešné Sibiu v Rumunsku), kde ho menovali za riaditeľa gymnázia. Neskôr sa tu stal aj kazateľom. Jeho syn – kráľovský sudca v Sibini – sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi a bol popravený (1703).
Práca[upraviť | upraviť zdroj]
Je prvým predstaviteľom atomizmu na Slovensku. V spise Existentia atomorum (Wittenberg, 1667), ktorý obsahoval 138 listov a bol výsledkom samostatného bádania, formou otázok a odpovedí uvádza 24 argumentov na dôkaz existencie atómov. Nadväzuje na Pierra Gassendiho a svojich učiteľov D. Sennerta a J. Sperlinga. Cabanova rozprava bola síce v mnohom poplatná scholastike, ale obsahovala prvky moderného myslenia a modernej fyziky. Napríklad Caban podobne ako Descartes hlásal, že autority treba uznávať len vtedy, ak nie sú v rozpore s rozumovým poznaním sveta. Pri svojej argumentácii sa odvoláva na pokusy, menovite na Guerickeho demonštráciu vákua. Hoci v knihe zostalo veľa z Aristotelových predstáv o hmote i pohybe, Caban sa pokúsil o atomistické vysvetlenie peripatetických foriem pohybu. Odmietol skryté vlastnosti a zaviedol architectonicus spiritus ako príčinu všetkého. Jeho atomizmus nebol materialistický.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- 1661 – Prešovské lýceum zdramatizované (Lyceum Eperiense dramaticum), učebná látka vo forme divadelných hier
- 1662 – David, zdramatizovanie biblického príbehu
- 1665 – Víťazoslávna zástava obetovaná každročne víťaznej prešovskej Minerve (Labarum Triumphale victrici Palladi Gragariae solenne), súbor šiestich divadelných hier
- 1667 – Existencia atómov (Existentia atomorum)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.