Ján Adam Rayman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ján Adam Rayman, tiež Ioannes Reimanus, Johann Reiman alebo Rayman János (* 23. apríl 1690, Prešov - † 23. apríl 1770, Prešov) bol lekár, infekcionista, imunológ, farmaceut a polyhistor, mestský lekár mesta Prešova a župný lekár Šarišskej župy.

V roku 1699 mu umiera otec Ján Rayman, lekárnik. Matka, Alžbeta (rod. Rothová) sa znovu vydala za Jana Samuela Willicha, s ktorým naďalej zveľaďovala lekáreň. Mladý J.A. Rayman teda vyrastal v lekárnickom prostredí, ktoré ho ovplyvnilo aj vo výbere povolania.

Absolvoval štúdium farmácie na prešovskom evanjelickom kolégiu. V štúdiu pokračoval na Leidenskej univerzite v Holandsku, kde absolvoval medicínu v rokoch 1709-1712. Názov jeho dizertačnej práce bol O základoch priebehu rozmanitých chorôb a ich rozmanitej liečbe (De praecipuis diversitatis morborum fundamentis et curatione diversa); obhájil ju 16.12.1712.

Roku 1713 začal pracovať v Prešove ako mestský lekár. V roku 1714 sa oženil so Žofiou Wachsmannovou, s ktorou neskôr mali 7 detí. Prevzal vedenie lekárne po nevlastnom otcovi, ktorý zomrel v roku 1710 na morovú epidémiu, ktorá vtedy zasiahla mesto. Zároveň viedol veľkoobchod s liečivami, exotickým ovocím a korením a tokajským vínom. Vďaka jeho profesionálnym i ľudským kvalitám sa tešil medzi Prešovčanmi takej obľube, že mu mesto odpustilo platenie daní a bol prijatý do stavu šľachtického.

V roku 1719 bol vymenovaný za člena cisárskej Leopodínsko-Karolínskej akadémie (ekvivalent dnešnej Akadémie vied).

V roku 1720 vykonal na vlastnej dcére očkovanie proti pravým kiahňam (Variola) vmasírovaním hnisu z kiahničky jej chorého brata do kožného rezu na ramene. Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval na viacerých pacientoch. Svetové prvenstvo je však v medicínskej literatúre priznávané anglickému lekárovi a fyziológovi Edwardovi Jennerovi, ktorý tieto pokusy vykonal nezávisle na J.A. Raymanovi o 76 rokov neskôr, v roku 1796. Jenner zaviedol aj pojem vakcinácia a vakcína, prvý použil termín vírus a prvý úmyselne vpichol predtým očkovanému dieťaťu infekčnú dávku vírusu, aby dokázal, že očkovaný človek na kiahne neochorie.

Rayman za svoj život napísal niekoľko desiatok lekárskych prác, najčastejšie o infekčných chorobách. Okrem pravých kiahní sa zaoberal aj bacilárnou dyzentériou, osýpkami, šarlachom, besnotou a jej prenosom zo zvierat na človeka a i.

Okrem medicíny, farmácie a obchodu sa Rayman venoval meteorológii (po prvýkrát v Rakúsko-Uhorsku pravidelne meral a zaznamenával dennú teplotu vzduchu), chémii (vykonával chemický rozbor minerálnych vôd podľa vlastných postupov) a ďalším prírodným vedám.

Jeho meno dnes nesie Reimanova ulica v Prešove (spája Masarykovu a Východnú), Fakultná nemocnica J.A.Raymana, Gymnázium J.A. Raymana a súkromné zdravotnícke stredisko Reimanus. Všetky uvedené inštitúcie sú v Prešove.