Ján Alojz Wagner
| Ján Alojz Wagner | |
| úradník, prírodovedec, publicista | |
 | |
| Narodenie | 3. júl 1864 Slovenské Pravno |
|---|---|
| Úmrtie | 18. október 1930 (66 rokov) Bratislava |
Ján Alojz Wagner (* 3. júl 1864, Slovenské Pravno – † 18. október 1930, Bratislava) bol slovenský prírodovedec a publicista. Pseudonymy: Ahasver, Homo, Motúz, Nemo, Securus, Ten istý, Vekoslav.
Jeho otec bol Samuel Wagner a matka Paulína rod. Belohorská.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 3. júla 1864 v Slovenskom Pravne. Študoval na gymnáziu v Kremnici, od 1878 v Banskej Bystrici, 1883 – 1889 na Prírodovedeckej fakulte viedenskej univerzity, kde získal doktorát filozofie (1889).
Po štúdiách úradník v poisťovni vo Viedni, Grazi, od 1896 v poisťovniach v Budapešti. Keď sa vrátil na Slovensko, založil Prvú slovenskú poisťovňu (1919) a bol jej riaditeľom. Od 1921 lektor poistnej techniky na Právnickej fakulte UK.
Patril medzi najvýznamnejších popularizátorov prírodných vied na Slovensku. Už ako študent konal meteorologické pozorovania. V polovici 80. rokov začal v slovenských novinách a kalendároch uverejňovať populárne články, hlavne z astronómie a meteorológie. V r. 1890 sa rozhodol vydávať prvý populárno-vedecký časopis u nás pod príznačným názvom Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“. Žiaľ, vyšli iba tri čísla. Neskôr publikoval samostatné populárne štúdie, napríklad Nebo a zem (1890), Zjavy nebeské (1895), Mesiac a jeho pohyby (1901), Franklin a hromozvod (1902), Človek a hviezdy (1904), Vzduchoplavba (1918). Bol prvým propagátorom myšlienok teórie relativity na Slovensku. Zanechal bohatú zbierku kníh, ktorá je uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Ako odborník v poisťovníctve vydal príručky o základoch poisťovníctva, o poisťovníctve na Slovensku, poistnej technike a i. Zakladateľ a predseda Národnej rady (1918), po 1919 predseda MO Matice slovenskej v Bratislave, zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS). Treba spomenúť tiež jeho rozsiahlu spolkovú činnosť a rôzne kultúrne aktivity. Zomrel 18. októbra 1930 v Bratislave.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Nebo a Zem, Ružomberok, 1890
- Zjavy nebeské, Martin, 1895
- Rozprávočky z prírody, Skalica, 1900, Trnava 1901
- Mesiac a jeho pohyby, Martin, 1901
- Franklin a hromosvod, Pittsburgh, 1902
- Človek a hviezdy, Trnava, 1904
- Aké bude počasie, Budapešť, 1908
- Poisťovanie robotníctva a Zákonný článok XIX. z roku 1907, Budapešť, 1909
- Benjamin Franklin: životopisný nástin, Budapešť, 1909
- Vzduchoplavba, jej rozvoj a terajší stav, Budapešť, 1918
- Komunizmus v Pešti, Bratislava, 1919
- Poisťovníctvo na Slovensku, Bratislava, 1924
- Teoria relativity a čo s tym súvisí: tri prednášky, Bratislava, 1924
- Jedno-druhé z astronómie: z príležitosti tohoročnej oppozície Marsa, Bratislava, 1924
- Základy poisťovníctva, Bratislava, pred 1928
- Štvú proti nám!, Bratislava, 1927
- Na kongres do Londýna, Bratislava, 1927
- Viedeň a Pešť, Bratislava, 1930
- Vzduchoplavba, jej rozvoj a terajší stav (2. vyd.), Kremnica, 1930
- Úvod do poistnej techniky, Bratislava, 1930
- Hviezdnaté nebo, Trnava, 1931
Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]
- Benjamin Franklin. Pešťbudín: Budap. nakl. spolok, 1909. 36 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- Ev. v dejinách slovenskej kultúry
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 32; pokrstený ako Joannes Andreas Vagner