Ján Bakoss
| Ján Bakoss | |
| evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník | |
| Narodenie | 31. marec 1895 Pukanec |
|---|---|
| Úmrtie | 31. január 1945 (49 rokov) Martin |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Bakoss |
Ján Bakoss (* 31. marec 1895, Pukanec - † 31. január 1945, Martin, pochovaný v Banskej Bystrici) bol evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec Michal Bakoss
- matka Anna rod. Gombkötőová
- manželka: Elena, rod. Schwarzová
- deti: Ivan (†1945), Martin, Pavol
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1915 maturoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po návrate z ruského frontu, na ktorom utrpel zranenie, vyštudoval teológiu v Bratislave. Roku 1920 ordinovaný za kňaza. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Pukanci a v Martine. Od roku 1921 farár v Jabloňovciach, od 1924 v Hybiach, od 1932 v Poprade-Veľkej, od 1935 v Banskej Bystrici. Podieľal sa na záchrane viacerých rasovo prenasledovaných. Pokrstil viac než 100 židov, viacerým z nich tento krok zachránil život. Od roku 1944 senior Zvolenského seniorátu.
Taktiež sa zapojil do antifašistického odboja, Bol aktívny v antifašistickej skupine ,,Balko - Borský -Banská Bystrica" a po vypuknutí SNP bol členom miestneho RNV v Banskej Bystrici za občiansky blok. Taktiež sa zaslúžil o to, že do budovy zborového banskobystrického Evanjelického spolku na Hornej ulici presťahovalo prešovské štúdio rozhlasu, ktoré tu vytvorilo provizórne štúdio Slobodného slovenského vysielača. Po potlačení Slovenského národného povstania opustil Banskú Bystricu, krátko žil v ilegalite v Nemeckej Ľupči[1] a neskôr v Martine so svojím švagrom Teodorom Schwarzom. 5. januára 1945 bol v Martine zatknutý a neskôr zavraždený. Jeho telesné pozostatky našli v masovom hrobe spolu s ďalšími 10 obeťami na lokalite Pod stráňami. Pri exhumácii 21. apríla 1945 mali všetky obete drôtom zviazané ruky za chrbtom.[2] Na žiadosť rodiny bol pochovaný v Banskej Bystrici 26. apríla 1945.
Bol autorom kázní, náboženských úvah, apologetických, biografických a popularizačných článkov, recezií. Prekladal z nemčiny. Od roku 1921 prispieval do Evanjelického posla zpod Tatier, Stráže na Sione, Cirkevných listov, Tranovského kalendára, Evanjelického kazateľa, Národných novín, Živeny. V rokoch 1927-1935 redigoval časopis Evanjelický posol spod Tatier[3], od roku 1938 Naša cirkev, čo bol zborový časopis banskobystrického evanjelického cirkevného zboru. Popri pastoračnej práci sa venoval i osvete a národno-kultúrnej činnosti. V banskobystrickom evanjelickom cirkevnom zbore pôsobil aj ako predseda Evanjelického spolku.V rámci banskobystrického cirkevného zboru sa zaslúžil významnou mierou o vytvorenie charitatívneho finančného fondu ,,Skrtá bieda" , ktorý bol určený na pomoc chudobným evanjelikom.
Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1947 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy, Československým vojnovým krížom 1939.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 25
- ↑ Ján Bakoss - Relácie - Rádio Slovensko [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2019-07-07]. Dostupné online.
- ↑ PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Modra : BoPo, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.