Ján Cikker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Cikker
Ján Cikker
Základné informácie
Narodenie 29. júl 1911
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie 21. december 1989 (78 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie hudobný skladateľ, pedagóg
Žáner opera
Hrá na nástrojoch klavír, organ

Ján Cikker (* 29. júl 1911, Banská Bystrica – † 21. december 1989, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ opery a symfonickej a orchestrálnej hudby a pedagóg. Jeden z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Banskej Bystrici. Základy hudobného vzdelania získal od svojej matky Márie (rodenej Psotkovej) a otca Viliama Figuša-Bystrého. Jeho matka pôsobila v Banskej Bystrici ako učiteľka hudby.[1]

V rokoch 19211929 absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici. Následne v rokoch 19301935 pokračoval v štúdiu na Pražskom konzervatóriu v (kompozícia - Jaroslav Křička, dirigovanie - Pavel Dědeček, hra na organe - Bedřich Antonín Wiedermann, hra na klavíri - Růžena Kurzová).

Dirigovanie študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Felixa von Weingartnera v rokoch 1936 – 1937. A súbežne v rokoch 19361939 študoval kompozíciu u Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole v Prahe.

Od roku 1939 pôsobil v Bratislave. V rokoch 19391951 ako profesor hudobnej teórie na Štátnom konzervatóriu. Počas SNP zložil v Banskej Bystrici „Povstalecký pochod“.[1] Po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 19451948 pracoval aj ako dramaturg opery SND.

Pamätná tabuľa Jána Cikkera na jeho rodnom dome v Banskej Bystrici.

V rokoch 19511973 pôsobil ako profesor kompozície na VŠMU v Bratislave. K jeho žiakom patria napr. Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Juraj Beneš, Marián Varga a ďalší.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. V opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), do slovenskej hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov.

Hlavným ťažiskom jeho práce bola operná tvorba. Autor početných symfonických diel (trilógia symfonických básní O živote), kantáty Cantus filiorum, oratória Óda na radosť, komornej (dva sláčikové kvartety) a vokálnej tvorby (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní).

Opera[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Cikker je držiteľom Ceny UNESCO za hudbu (1979), a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam (2011).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Cikker, Ján. In: Veľký, J. a kolektív, 1977: Encyklopédia Slovenska. I. zväzok. A - D, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, s. 323 - 324

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]