Ján Duchoň

	Ján Duchoň
	pedagóg, spisovateľ, filozof
Narodenie	24. jún 1596; Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
Úmrtie	1637; Banská Bystrica
	Biografický portál

Ján Duchoň (* 24. jún 1596, Kvačany – † 1637, Banská Bystrica) bol slovenský pedagóg, spisovateľ a filozof.^[1]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

otec Ján Duchoň
matka Zuzana rod. Paulínyová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelával sa u otca, v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, u evanjelického farára a rektora v Liptovskom Jáne a Ľubici, 1622 študoval na univerzite vo Wittenbergu, potom v Rostocku a Dánsku, magister. Krátko učiteľ a vychovávateľ v Markušovciach, 1626 v Nemeckej Ľupči, 1626 konrektor, 1627 rektor evanjelický mestskej školy v Banskej Bystrici.

V pedagogickom pôsobení v duchu reformačného humanizmu upevňoval a rozvíjal princípy klasického cirkevného rétorizmu a protestantského aristotelizmu. Popri teoretickej činnosti venoval sa aj praktickej, zavádzaním vecne encyklopedických učebníc Jána Amosa Komenského.

Vo filozofickom kurze sa zameral okrem tradičných filozofických disciplín aj na poznatky reálnych vied vychádzjúcich z potrieb mestskej civilizácie. Pozdvihol úroveň banskobystrickej školy, k jeho žiakom okrem iného patril filozof M. Rakšáni a spisovateľ Štefan Pilárik. Autor filozoficko-teologických dišpút, panegyrickej básne venovanej šľachtickému rodu Mariášiovcov, básne na počesť prešovského evanjelického farára M. Madarása (zachovaná v Rezikovej Gymnaziológii). Tlačou vyšli aj jednotlivé programy verejných rečníckych cvičení a akadémií na banskobystrickom gymnáziu.