Ján Francisci-Rimavský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Francisci-Rimavský
Ján Francisci-Rimavský
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik

Narodenie 1. jún 1822
Hnúšťa, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 7. marec 1905 (82 rokov)
Martin, Rakúsko-Uhorsko
Pamätník v Rimavskej Sobote
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Ján Samuel Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z remeselníckej rodiny Jána a Márie, rod. Chrapan. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.

Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 18531859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi K. Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku. V rokoch 18611863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku 18641865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Pavol Dobšinský/Dobšinského a Škultétyho zbierkach. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1844Ohlas, báseň
  • 1844Janko Podhorský, historická próza
  • 1844Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
  • 1845Slovenskje povesti, 1. diel, Levoča
  • 1868Vzájomné pomocnice, Budapešť
  • 1871Poviedky pre slovenské dietky, Martin
  • 1871Zornička, Martin
  • 1889Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
  • 1895Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (18701894) jeho jestvovania, Martin
  • 1897Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
  • 1899Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
  • 1899Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
  • 1904Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)

Preklady:

  • 1871Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
  • 1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin
  • 1880Fredro, A. : Dámy a husári, Martin
  • 1900Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin
  • 1900Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin
  • 1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária, rod. Chrapanová (1804 – 1875).
  • Mal dvoch bratov.
  • Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov: syn Miloslav Francisci bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských operiet.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]