Ján Klamárik

	Ján Klamárik
	pedagóg
Narodenie	7. február 1832; Lučenec
Úmrtie	8. október 1898 (66 rokov); Banská Bystrica
Rodičia	Pavol Klamárik ; Katarína Müllerová
Manželka	Kristína Horček
Odkazy
Commons	Ján Klamárik
	Biografický portál

Ján Klamárik (* 7. február 1832, Lučenec – † 8. október 1898, Banská Bystrica) bol pedagóg.

Pseudonym: Kemény

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Kiskunfélegyháze a v Pešti. Od roku 1847 študoval filozofiu v Pešti a v rokoch 1854 – 1855 vo Viedni, kde v roku 1858 zložil učiteľské skúšky z matematiky a prírodopisu. PhDr. V roku 1870 absolvoval zahraničnú cestu, počas ktorej študoval systém školstva. Pôsobil ako zastupujúci profesor na gymnáziu Kiskunfélegyháze, v Pécsi a inde.

V rokoch 1861 – 1883 pôsobil v Banskej Bystrici, od roku 1867 ako riaditeľ gymnázia, v rokoch 1876 – 1883 ako obvodný školský inšpektor. Ako školský inšpektor sa pričinil o vznik vyššej dievčenskej školy a chlapčenskej meštianky v Banskej Bystrici.

Ako expoment maďarizátorskej politiky v Banskej Bystrici sa podieľal v auguste 1867 na odstránení siedmich slovenských profesorov z banskobystrického gymnázia, medzi nimu aj Martina Čulena. V roku 1874 ako hlavný dozorca viedol vyšetrovanie proti gymnáziu v Klaštore pod Znievom. V roku 1875 zakročil proti slovenským študentom za uctenie pamiatky Andreja Sládkoviča. V maďarizácii spolupracoval s biskupom Arnoldom Ipolyi-Stummerom a podžupanom Belom Grünwaldom.

Od roku 1883 pracoval ako tajomník Ministerstva kultúry a školstva v Budapešti. V roku 1889 sa stal ministerským radcom. Od roku 1883 riadil zmeny a úpravy v uhorskom školstve. Bol zvolenským podžupanom, čestným členom krajinskej profesorkej spoločnosti, krajinskej profesorskej rady a čestným predsedom pedagogickej spoločnosti.

Literárne začínal ako básnik v antológii gymnaziálnych študentov v Pešti (1847), potom v časopise Bajai. Publikoval odborné články v ročenkách gymnázií a v časopisoch. Bol prekladateľom a zostavovateľom učebníc. V prácach o organizácii maďarských stredných škôl žiadal pomaďarčenie inonárodných škôl na Slovensku. Spolupracoval na maďarsko-nemecko-slovenskom slovníku Jozefa Lósa.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1870 bol vyznamenaný radom Františka Jozefa I.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

A magyarországi kőzépiskolák szervezete és eljárása (Budapešť, 1881)
A magyarországi kőzépiskolák ujjab szervezete történeti megvilágítással (Bratislava, 1893)