Ján Maliarik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Maliarik
slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ a humanista
Narodenie8. november 1869
Myjava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie14. júl 1946 (76 rokov)
Brno, ČSR

Ján Maliarik (* 8. november 1869, Myjava – † 14. júl 1946, Brno) bol slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, humanista, filozof, mystik, teozof a orientalista, kultúrny a náboženský publicista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo veľmi chudobnej rodine. V ôsmich rokoch sa stal polosirotou a spolu s matkou sa len ťažko prebíjali životom, pričom často trpeli hladom a núdzou. Nadobudnúť vzdelanie sa mu podarilo vďaka jeho nadaniu. Základnú školu navštevoval v Holíči, na gymnáziu študoval v Skalici a na evanjelickom lýceu v Bratislave. Ďalej absolvoval v rámci prípravy na kňazstvo učiteľský ústav v Šoproni a Evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a v Prešove. Pôsobil ako farár v Nemcovciach a predovšetkým v rokoch 1901 – 1915 vo Veľkých Levároch. Okrem obetavej pastoračnej a vzdelávacej a výchovnej činnosti usilovne študoval po nociach hlavné svetové náboženské a filozofické systémy. Ovládal latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, nemčinu, maďarčinu, a samoštúdiom si osvojil tiež angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, esperanto a sanskrt. Ako hlavný cieľ si v tejto dobe vytyčuje prebádať, preskúmať a zharmonizovať všetky väčšie svetové náboženstvá. Od začiatku sa stal medzi farníkmi obľúbeným a uznávaným. Snažil sa medzi nimi prebudiť túžbu po vzdelaní a morálnom zušľachtení. Mimoriadne mu záležalo na výchove detí. Na pozvanie prednášal v rôznych nábožensky orientovaných spoločnostiach a venoval sa tiež písaniu spisov. Na rozdiel od väčšiny slovenských intelektuálov začiatku 20. storočia si neidealizoval slovenský vidiecky ľud a zanechal vo svojich listoch a poznámkach svoj kritický pohľad na jeho morálny stav (alkoholizmus, primitivizmus, sexuálna neviazanosť, „tupý materializmus“).

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa snaží „apelovať“ na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Písal listy vtedajším hlavám štátov, viacerým politikom a úradom, navštevoval konzuláty bojujúcich strán a rozširoval svoje brožúry o svetovom mieri. Apeloval na nich v mene ľudskosti a kresťanstva, aby s vojnou prestali. Aj vďaka tomu sa stal nepohodlným a cirkevné úrady ho prinútili požiadať o predčasné penzionovanie. 13. júna 1915 bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. Počas prestávky Wagnerovej opery Valkýra v Národnom divadle v Prahe vystúpil cez prestávku na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Za svoje národno-pacifistické názory bol obžalovaný z veľzrady Rakúsko-Uhorska, odsúdený a väznený v Prahe. Bol priamo odvedený z divadla, zatknutý a prevezený do vojenského väzenia, kde ho čakal vojenský súd a trest smrti za vlastizradu. Unikol však tomuto osudu a v polovičke mája 1916 bol poslaný na pražskú psychiatrickú kliniku na Kateřinkách, kde strávi dva roky, pričom nemal ďaleko k duševnému zrúteniu. Po podmienečnom prepustení sa vrátil do Veľkých Levár, no kňazom mu už nedovolili byť. Desať dní po príchode mu zomrela matka; po jej smrti ochorel a mesiac bol pripútaný na lôžko. V medzivojnovom období Maliarik neutícha vo svojich snahách po mierovej obrode a píše množstvo spisov o politike, filozofii a náboženstve. Dokázal si dokonca vytvoriť malý okruh priaznivcov. Bol taktiež veľkým propagátorom česko-poľsko-slovenského zblíženia.

Keď sa začínalo schyľovať k druhej svetovej vojne, zosilnil svoju snahu odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Napísal listy britskému ministerskému predsedovi Ramsayovi MacDonaldovi, Mussolinimu, Hitlerovi, Stalinovi, Tisovi, indickému vládcovi Mahendra Pratapovi, Mahátmá Gándhímu a pápežovi Piusovi XII. Maliarik sa dožil konca druhej svetovej vojny. Zomrel v brnianskej fakultnej nemocnici vo veku 77 rokov. Je pochovaný na veľkolevárskom evanjelickom cintoríne vedľa svojej matky.

Maliarik hojne publikoval v češtine, slovenčine, nemčine, maďarčine, angličtine a v esperante. Prispieval do slovenských novín a časopisov, najmä do periodík Stráž na Sione, Dennica, Vydrove besiedky a Salvov Evanjelický kalendár. Jeho publicistika je veľmi rozmanitá, rozprestiera sa od filozofických, teologických a kultúrno-historických úvah, cez príbehy didaktickej povahy a rozprávky pre deti až po náboženskú poéziu a básne s ľúbostnou a inou tematikou.

Náboženstvo a filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Maliarik pri svojich štúdiách náboženstiev a metafyzických sústav došiel k názoru, že je len jedna univerzálna pravda, ku ktorej náboženstvá buď smerujú, alebo sa od nej odkláňajú. Konfesionálna príslušnosť je sekundárna, zásadný je rozvoj mravnosti a spirituálnej praxe. Vytvoril synkretický, ale napriek tomu originálny nábožensko-filozofický systém. Mal ideu zjednoteného ľudstva pod jedným jazykovým, politickým a náboženským princípom. Do popredia kládol všeobecné nenásilie a s tým spojené vegetariánstvo, súcit a oslobodenie od hmotných statkov. Sám tieto princípy praktizoval, žil v chudobe, okrem kníh nevlastnil nič. Svoje spisy, ktoré vydával, rozdával zadarmo.

Pre Maliarika bola najdôležitejšia mravná očista, a nie všelijaké lacné pronárodné a proštátne horovanie. Len prebudené a mravne očistené ľudstvo nasledujúce zákon Lásky môže dospieť k skutočnému poznaniu pravdy a takto nájde pravé blaho a pokoj. Bez mravnej očisty nie je totiž skutočného pokroku a nijakého pravého povznesenia, a preto „... veľavýznamnou a najprednejšou povinnosťou je: umravniť sa!“ A to sa dosiahne dodržovaním troch prikázaní: „1. Rozkoš dať na uzdu a zdolať. 2. Nič nedávaného nebrať a nežiadať. 3. Vnútorný hlas pravdy svedomite načúvať a podľa neho konať.“

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1909 – Od Časného k Večnému podla Šrí Šankaračária
  • 1911 – Cesta posvěcení. Historicky podaný stav ev. a. cirkvi veľkovarádskej a jej veľké predsavzatie
  • 1911 – Tri Slová k Vykúpeniu Sveta
  • 1913 – Sirota Kráľom
  • 1913 – Memorandum
  • 1917 – Tristo hriechov ľudských
  • 1920 – Mravnost a patriotismus, nacionalizmus, konfesionalizmus
  • 1925 – Quo vadis Čechoslovakia?
  • 1925 – Celo-Zemský Univerzálny Štát
  • 1927 – Prečo je medzi Spisovateľmi, Umelcami, Politikmi, Štátnikmi, Žurnalistami atď. … Toľko Nevraživosti?
  • 1927/1928 – Hlas Kňaza Jána Maliarika
  • 1929 – Cesta k Blahu a Mieru zmierením náboženstiev … a osvietením a polepšením národov …
  • 1929 – „Aj! Kráľ Tvoj prichádza k Tebe Tichý! …“
  • 1931 – Unia Slovensko-Poľsko-Česká
  • 1933 – Slavné z Mrtvých – Vstanie Generála Milana Rasti-Slava Štefánika!!
  • 1933 – OM!… TAT!…SAT!… Moja korešpondencia s indickým kráľom Mahendra Pratap, Rádžom
  • 1933/1934 – Sväté Vážne Prevolanie Múdrosti a Lásky k Celému Zemskému Ľudstvu!!

Práce o ňom (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935 – DOLEŽAL, B. H.: Hlasy a posudky o díle a osobě kňaza Jána Maliarika, Brno.
  • 1990 – In: Slovenský biografický slovník IV.Martin.
  • 1997 – DOLEŽAL, O. – HERMANOVÁ, R.: Výzva k duchovní obrodě pro vstup do třetího tisíciletí I.
  • 2003 – DOLEŽAL, O. – DOLEŽAL, O. ml.: Byl člověk poslaný od Boha, jemuž jméno bylo Jan. Život kňaza Jana Maliarika jako oběť všeotcovské Lásky, část první (1869 – 1918). Bratislava.
  • 2006 – JEMELKA, P.: Ján Maliarik (K 60. výročí úmrtí). In: Filozofia, č. 7, s. 569 – 579.
  • 2010 – LETZ, J.: J. Maliarik. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s. 237 – 239, 246 – 247, 333 – 334.

Ján Maliarik v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Prekliaty služobník lásky csfd.cz
  • HOLEC, Roman: Zabudnuté osudy, Matica slovenská, 2001

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Maliarik&oldid=7713178“