Ján Pavol I.

Ján Pavol I.
„Humilitas”
Pontifikát
26. august 1978 – 28. september 1978
Pôvodné meno	Albino Luciani
Narodenie	17. október 1912
	Canale d’Agordo, Taliansko
Úmrtie	28. september 1978
	Vatikán
Predchodca	Pavol VI.
Nástupca	Ján Pavol II.
Ďalšie odkazy
Kompletný zoznam pápežov

Ján Pavol I. (lat. Ioannes Paulus Primus), vl. menom Albino Luciani, (* 17. október 1912, Forno di Canale - † 28. september 1978, Vatikán) bol taliansky duchovný a 263. pápež rímskokatolíckej cirkvi (zvolený 26. augusta 1978). Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol (spolu s pontifikátom Benedikta V.) desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Keďže zomrel skôr ako sa mohol podstatne zapísať svojou pápežskou činnosťou, spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru, pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ - všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII.

Detstvo a raná kariéra

Narodil sa vo Forno de Canale (od r. 1964 Canale d’Agordo) v oblasti Belluno (severné Taliansko). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny.

Kňazom sa stal 7.júla 1935. Študoval teológiu, doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej Univerzite v Ríme. Neskôr bol prorektorom seminára diecézy Belluno (1937-1947). Učil tu predmety dogmatika, morálna teológia a kanonické právo. V roku 1948 bol vybraný ako pobočník generálneho vikára diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám (1958). Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto.

Zúčastnil sa na druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965). 15. decembra 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Ten istý pápež ho 5. septembra 1973 povýšil medzi kardinálov.

Za pápeža bol zvolený 26. augusta 1978 pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň konkláve. Zvolil si meno Ján Pavol I. (ako prvý pontifik v dejinách mal dvojité meno), pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., a spojiť tak ich pokrové a tradicionalistické vlastnosti. Už 27. augusta 1978 oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na námestí sv. Petra prevzal iba pallium ako znak svojho pastoračného úradu.

Pápežstvo

Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. - aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor.

Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien. Zrušil používanie majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi.

Jeho pontifikát ukončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra 1978. Ako jej príčina bolo stanovené srdcové zlyhanie. Telo bolo urýchlene zabalzamované, čo znemožnilo pitvu a bolo v rozpore s talianskymi zákonmi; Vatikán to zdôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Faktom je, že Ján Pavol I. mal zdravotné ťažkosti už skôr a v posledných dňoch sa sťažoval na veľmi namáhavý program.

Povesti o jeho smrti

Čoskoro po jeho smrti sa objavili fámy, že nebola prirodzená - väčšinou sa naznačuje, že bol otrávený; zosilneli potom, ako bol za jeho nástupcu vybraný trochu konzervatívnejší Karol Wojtyła. Pre tieto teórie však neboli zistené žiadne priame dôkazy, čo je spôsobené najmä tým, že telo pápeža nebolo podrobené pitve.

Pozri aj

• Ďalší pápeži s menom Ján
• Ďalší pápeži s menom Pavol

Iné projekty

• Wikicitáty
• Commons

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ján Pavol I.
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Pavol I.

Predchodca: Pavol VI.

Pápež Ján Pavol I. (zoznam)

Nástupca: Ján Pavol II.