Ján Slota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Slota
Zilina P6112384-selection.jpg
Osobné informácie
Narodenie 14. september 1953 (61 rokov)
Lietavská Lúčka, Česko-Slovensko
Alma mater Banícka fakulta, Vysoká škola technická v Košiciach
Profesia banský technik
Manželka Ľubomíra Slotová (od 2004)
Deti Marek
Pavol
Ján, ml. (*1986)
Sofia (*2007)
Pozri aj Politický portál

Ing. Ján Slota (* 14. september 1953, Lietavská Lúčka) je slovenský politik. Bývalý dlhoročný primátor mesta Žiliny a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 19941999 a 20032012 bol predsedom Slovenskej národnej strany.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho predkov patril Juraj Slota, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej a redaktor týždenníka Cyrill a Method. Ján Slota bol druhé zo štyroch detí. Jeho otec Milan bol banský technik, matka Anna sa v domácnosti starala o výchovu detí. Má o rok staršiu sestru, ďalšiu o tri roky mladšiu. O päť rokov mladší brat zahynul pri banskom nešťastí. Rodina Slotovcov sa sťahovala podľa toho, kde pracoval otec.

Základné školské vzdelanie absolvoval v Lietavskej Lúčke (okres Žilina) v roku 1969. Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu ukončil maturitou v roku 1972 v Prievidzi. Odtiaľ odišiel na banícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú úspešne ukončil v roku 1977 titulom inžinier.

Po absolvovaní vysokej školy pracoval ako banský technik v Banských stavbách v Prievidzi. V roku 1979 nastúpil ako absolvent na ročnú základnú vojenskú služby, ktorú odslúžil na letisku v Mošnove. Po ukončení služby krátko pracoval ako technik vo Východoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch.

Od roku 1981 do roku 1990 bol vedúcim strediska špeciálnych činností v n.p. Prefmonta Bratislava. V rámci podniku i koncernu bol viackrát vyhodnotený ako najlepší pracovník. Podľa medializovaného rozsudku Okresného súdu v Prievidzi z 30. novembra 1984 vo funkcii vedúceho pracovníka v nedbanlivosti porušil svoje povinnosti a požiarom spôsobil všeobecné nebezpečenstvo. Za trestný čin všeobecného ohrozenia mu bola udelený podmienečný trest a strhávaná mzda.[1]

Po roku 1989 sa začal angažovať v politike.

Emigrácia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 ako sedemnásťročný emigroval do Rakúska spolu s troma spoločníkmi (jeden z nich bol bývalý pohraničník), no už po štyroch dňoch sa dobrovoľne vrátil späť.[2] Po návrate do ČSSR strávil mesiac vo väzení, odsúdený bol za nedovolené opustenie republiky na polročný podmienečný trest.

19. marca 2008 médiá informovali, že Slota sa podľa záznamov ŠtB v Rakúsku podieľal na vykrádaní áut. 14. apríla 2008 televízia Markíza odvysielala správu, že podľa ŠtB kradol Slota aj tesne pred útekom, so spoločníkmi vykradol obchod s textilom a mäsovými výrobkami v obci Koš, pričom škoda činila 24 000 Kčs.[3] Slota zverejnené informácie odmietol, ŠtB označil za nedôveryhodný zdroj a od televízie Markíza žiada opravu a ospravedlnenie.[4] 16. júla 2009 rozhodol Krajský súd v Žiline o neopodstatnenosti žaloby Jána Slotu.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou Ľubomírou

Ján Slota priznáva, že jeho prvá manželka mala maďarských rodičov, no narodila sa na Slovensku a maďarčinu neovládala. S druhou manželkou Alžbetou prežil 24 rokov a mal synov Pavla a Jána. Alžbeta v auguste 2002 podala žiadosť o rozvod a vtedy 16-ročný syn Ján zostal po dohode manželov vo výchove matky. Treťou manželkou sa 11. novembra 2004 stala jeho asistentka, vtedy 23-ročná Ľubomíra. Ján Slota má synov Mareka, Pavla, Jána a dcéru Sofiu.

Záujmy[upraviť | upraviť zdroj]

Po závesnom lietaní na rogale získal licenciu letca na malých motorových lietadlách. Absolvuje aj kurz športového lietania a leteckej akrobacie. Obľubuje automotošport, jazdu na motorke, športovú streľbu, turistiku v prírode, jazdí na koni. Je členom poľovníckeho zväzu, Matice slovenskej, čestným členom Zväzu protikomunistického odboja, stál pri zrode Asociácie slovenských vojakov, prezident trojnásobného majstra SR futbalového klubu MŠK Žilina a majstrovského hokejového klubu MsHK Žilina.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi zakladajúcich členov obnovenej Slovenskej národnej strany (SNS). V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za SNS. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej Národnej rady, v roku 1994 za poslanca NR SR. Bol v poradí štvrtým a najdlhšie pôsobiacim predsedom SNS po jej obnovení – od februára 1994 do septembra 1999.

Počas vnútrostraníckej krízy v roku 1994 vytiahol národniarov z 2,7 na 5,4 % a rovno do vlády. V roku 2001 po kríze čistiek v SNS založil nový subjekt Pravú SNS. Zo stranou získal o rok vo voľbách viac hlasov ako pôvodná SNS (3,72 %). Dokázal sa spojiť so svojou rivalkou Annou Malíkovou, vtedajšou predsedníčkou SNS a vrátil sa opäť do vysokej politiky ako predseda už zlúčenej SNS (od 31. mája 2003). V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 11,73 % hlasov, čím predbehla svojho najväčšieho rivala SMK o 0,05 % a spolu so stranami SMER a ĽS-HZDS sa stala vládnou stranou. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov.

Od 6. októbra 2012 Slota už nie je predsedom SNS, nahradil ho Andrej Danko.[5]

Komunálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1990 pôsobil vo funkcii primátora krajského mesta Žilina. Vo funkcii pôsobil ešte trikrát po voľbách v rokoch 1994, 1998 a 2002. V prvých voľbách do Vyšších územných celkov v roku 2001 bol zvolený za poslanca žilinského VÚC za PSNS. V druhých voľbách v roku 2006 bol opätovne zvolený za poslanca žilinského VÚC za koalíciu strán SMER-SD, SNS, ANO, HZD. V komunálnych voľbách v roku 2006 sa piaty raz uchádzal o post primátora, porazil ho však Ivan Harman (SDKÚ-DS, OKS, KDH, SF), čím ukončil jeho šestnásťročné pôsobenie vo funkcii.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Aktivity a výroky Jána Slotu sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „my pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu HZDS 5. marca 1999. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch. V poslednej dobe je nielen občianskymi združeniami kritizovaný za viaceré aktivity v komunálnej politike.[6] [7] [8] [9] [10] [11] Na kritiku občianskych združení spravidla reaguje ich označením za absolútnu názorovú menšinu (prípadne s ďalšími nelichotivými prívlastkami).

Časť spoločnosti Slotu považuje za extrémneho nacionalistu so sklonmi ku xenofóbii. Väčšina tém, ktoré otvára, sa týkajú národnostnej politiky, kritiky Rómov a Maďarov žijúcich na Slovensku. V roku 2006 sa napr. o Maďaroch vyjadril: „Už v roku 1248 jeden franský biskup sa po návšteve Karpatskej kotliny čudoval, ako mohol pán Boh dať takú krásnu krajinu takým škaredým ľuďom. Myslel tým starých Maďarov, lebo to boli mongoloidné typy s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi...“

V júni 2007 nazval Slota v rozhovore pre Denník SME Veroniku Šutkovú, ktorá ho s ním robila, "špinou" a na označenie homosexuálov v ňom použil slovo "buzeranti".[12] Dostalo sa mu za to kritiky od šéfredaktora SME Matúša Kostolného i koaličných a opozičných politikov.

Ján Slota sa pomerne málo často zúčastňoval na rokovaniach v parlamente a v prezenčnej listine mu podľa zistení denníka SME falšoval jeho podpis spolustranník Rafael Rafaj.[13] Ján Slota aj Rafael Rafaj falšovanie podpisu popreli.[14]

V roku 2005 získal 1. miesto v súťaži INFOčin roka – v kategórii Nepriateľský čin roka „za neustále nerešpektovanie infozákona za čo mu udelil pokuty aj Obvodný úrad v Žiline“.[15] V roku 2003 získal 2. miesto v rovnakej kategórii.

Vylúčený zo strany[upraviť | upraviť zdroj]

24. apríla 2013 Slotu vylúčili zo strany. O vylúčení rozhodlo predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Hlavným dôvodom bol výsledok disciplinárneho konania kvôli nehospodárnemu nakladaniu s majetkom SNS.[16]

9. mája Slota neprišiel na tlačovku, ktorú sám zvolal. Chcel hovoriť o stave v SNS. Nakoniec len po kolegovi odkázal, že už nechce byť šéfom strany.
V ten istý deň okolo 17. hodiny odmietol zastaviť policajnej hliadke v Čadci. Tá ho po naháňačke zadržala, a skončil za mrežami, pretože šoféroval pod vplyvom alkoholu a nezastavil na pokyn policajtov. Tí ho predviedli na obvodné policajné oddelenie v Čadci do cely predbežného zadržania.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]