Ján Tužinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Tužinský
slovenský spisovateľ a esejista

Narodenie 29. marec 1951 (63 rokov)
Zlaté Moravce, Slovensko

Ján Tužinský (* 29. marec 1951, Zlaté Moravce) je slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie získaval v Beladiciach a Zlatých Moravciach, neskôr študoval na prírodovedeckej fakulte, potom na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave teóriu kultúry. Po ukončení štúdia pracoval vo vydavateľstve Tatran, v Slovenskom rozhlase, kde bol v rokoch 1994 – 1997 jeho ústredným riaditeľom. V rokoch 1993 – 2002 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V súčasnosti pôsobí v Rádiu Devín. Žije v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojich dielach sa venuje otázkam podceňovaných spoločenských problémov, analyzuje životný štýl súčasnej slovenskej inteligencie, no taktiež sa vracia do obdobia 2. svetovej vojny. Veľa priestoru venuje kritike, no jeho postupy vyznievajú skôr moralizátorsky. Spolupracuje s rozhlasom, pre ktorý napísal viacero pôvodných textov, ako aj dramatizácií diel zo svetovej literatúry.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1983 – Bičovanie koní, zbierka poviedok
  • 1987 – Čakanie na šarhu, zbierka poviedok
  • 1989 – Kto hodí kameňom, román
  • 1992 – Biliard na streche, román
  • 1992 – Krypta, kniha poviedok
  • 1993 – Motiviáda, eseje
  • 1994 – Bastard v daždi, novela
  • 1997 – Jeremiášov plač, kniha poviedok
  • 1998 – Bledomodrý svet, eseje
  • 2001 – Sklené oko
  • 2003 – Niečo ako sen, výber
  • 2003 – Postmoderna – Smrť literatúry, eseje
  • 2005 – Mimikri

Próza pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1985 – Straka nekradne, román