Júl 2006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31

2006: Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December

Úmrtia[upraviť | upraviť zdroj]

Astronómia a kozmonautika[upraviť | upraviť zdroj]

  • 26. júl: Z kozmodrómu Bajkonur o 20:45 UTC odštartovala nosná raketa Dnepr, ktorá mala na obežnú dráhu vyniesť bieloruskú družicu BelKA a ďalších 17 mikrodružíc. Raketa však mala už po 74 sekundách problémy s prvým stupňom, ktorý bol následne vypnutý a raketa aj s družicami sa nekontrolovateľne zrútila do mora. (Spaceflight Now)
  • 12. júl: Z ruskej raketovej základne Jasnyj sa o 14:53:30 UTC uskutočnil prvý štart kozmickej rakety. Nosná raketa Dnepr 1 na obežnú dráhu vyniesla nafukovací modul Genesis PF-1 – zmenšený modul budúcej súkromnej vesmírnej stanice (hotelu), ktorú by mala prevádzkovať spoločnosť Bigelow Aerospace. (Space.com)
  • 10. júl: Z kozmodrómu v Indii o 12:08 UTC odštartovala indická raketa GLSV a na prechodovú obežnú dráhu k geostacionárnej mala vyniesť indickú telekomunikačnú družicu INSAT-4C. Už tridsať sekúnd po štarte však došlo k poruche jedného z motorov a raketa musela byť po minúte zničená. (SpaceFlightNow.com)


Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Svetová politika[upraviť zdroj]

  • 26. júl – príslušníci Hizballáhu od začiatku dvojtýždňového konfliktu vystrelili na severný Izrael viac než 1400 rakiet, ktoré pripravili o život 18 izraelských civilistov. Na druhej strane izraelská ofenzíva proti šiitskému radikálnemu hnutiu si v Libanone vyžiadala životy 418 ľudí, prevažne civilistov.
  • 25. júl – izraelské pozemné sily prenikli hlbšie do územia Libanonu, zároveň pokračovali raketové útoky a ostreľovanie izraela zo strany Hizballáhu. Počet obetí v Libanone v trinásty deň konfliktu vzrástol na 394.
  • 24. júl – Európska únia priznala, že zrušeniu hraničných kontrol v nových členských štátoch vrátane Slovenska, ktoré je plánované na jeseň 2007, hrozí kvôli sklzu pri spúšťaní databázy až polročný odklad
  • 13. júl – opozičný kandidát na prezidenta Bieloruska Alexander Kozulin bol odsúdený na päť a pol roka väzenia za to, že zorganizoval nepovolený protest proti spornému zvoleniu autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka

Slovenská politika[upraviť zdroj]

  • 31. júl – vláda jednomyseľne schválila programové vyhlásenie
  • 10. júl – koaličná rada rozhodla, že v novej vláde obsadí SMER 13 postov štátnych tajomníkov, SNS sedem a ĽS-HZDS šesť
  • 10. júl – europoslankyňa a podpredsedníčka SMERu Monika Beňová kritizovala výroky predsedu strany Roberta Fica o ovplyvňovaní európskych socialistov monopolmi, maďarskými kolegami a 500-tisícovým platom v Európskom parlamente a označila ich za nešťastné, zbytočné a poburujúce
  • 8. júl – ústredný výbor KSS potvrdil rezignáciu vedenia strany a poveril Vladimíra Ďaďa jej vedením až do snemu, ktorý zvolí nové vedenie. Zároveň konštatoval, že príčinou neúspechu strany vo voľbách bol nedostatočne reprezentatívny líder a slabá odbornosť kandidátov.
  • 6. júl – noví ministri slovenskej vlády sa ujali svojich funkcií
  • 4. júl – vláda Roberta Fica na svojom prvom rokovaní vymenovala do funkcie vedúceho Úradu vlády generálneho manažéra a poslanca strany SMER Igora Federiča a odvolala všetkých štátnych tajomníkov. Nová vláda má 16 členov, z toho 11 zastupuje SMER, traja SNS a dvaja ĽS-HZDS.

Regionálna politika[upraviť zdroj]

  • 26. júl – primátor Prešova Milan Benč nepodpíše uznesenie Mestského zastupiteľstva o predaji pozemkov o rozlohe 10 tisíc metrov štvorcových na sídlisku Sekčov, vzhľadom na to, že bol schválený predaj záujemcovi, ktorý neponúkol za pozemky najvyššiu sumu
  • 6. júl – bratislavské mestské zastupiteľstvo neprijalo návrh nového územného plánu Bratislavy, naďalej preto platí územný plán ešte z roku 1976
  • 4. júl – Vranov nad Topľou založil spoločný podnik s viacerými spoločnosťami z Islandu s cieľom využívať geotermálne zdroje v okolí mesta