Július Bodnár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Július Bodnár
slovenský folklorista, historik a spisovateľ
Narodenie8. október 1870
Uderiná, Slovensko
Úmrtie4. júl 1935 (64 rokov)
Nové Mesto nad Váhom, Slovensko

Július Bodnár (pseudonym Branko Bradlan, Uderiansky; * 8. október 1870, Uderiná, okr. Lučenec - † 4. júl 1935, Nové Mesto nad Váhom, okr. Trenčín) bol slovenský folklorista, historik a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Július Bodnár pochádzal z učiteľskej rodiny, mal 5 detí. Študoval na gymnáziu v Lučenci a Banskej Štiavnici, v roku 1890 maturoval, študoval teológiu v Bratislave, vo Viedni a Erlangene.

Vzdelanie a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

  • roku 1894-95 pôsobil ako vychovávateľ v Trebušovciach
  • roku 1895-96 ako evanjelický kaplán v Petrovci
  • roku 1896 na Myjave
  • roku 1896-97 v Békescsabe
  • 1897 ako farár na Bukovci
  • počas buržoáznej ČSR vo Vrbovom a ako nitriansky senior
  • v rokoch 1919-20 bol profesorom histórie a dekan Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave.

Počas štúdia v Bratislave bol diskriminovaný profesorským zborom, neskôr evanjelickou cirkevnou vrchnosťou za národné presvedčenie. Popri pastoračnom pôsobení sa usiloval o rozvoj národného kultúrneho života a hospodárske povznesenie ľudu. Zakladal nedeľné školy, na Bukovci založil a viedol potravné a úverné družstvo.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Publikovať začal počas štúdia v Bratislave, najmä pod vplyvom spolužiaka Krištofa Chorváta. V drobných príspevkoch v tlači uverejňoval materiály z rodného kraja, prostredia dolnozemských Slovákov a z iných oblastí, v ktorých pôsobil. Jeho najvýznamnejším dielom v tomto smere je historicko-etnografická monografia Myjavy, v ktorej s kolektívom spolupracovníkov načrtol obraz života a kultúry ľudu kopaničiarskeho kraja na začiatku 20. storočia. Zhromaždil v nej hodnotný etnografický materiál v skutočných súvislostiach a v podobe, v akej v tom čase existoval.

V histórii sa venoval dejinám cirkvi a biografiám národno-kultúrnych a cirkevných činiteľov. Do tlače prispieval článkami s pedagogickým a národno-politickým obsahom, prekladal a písal náboženskú literatúru. V rokoch 1908-18 redigoval časopis Stráž na Sione, v rokoch 1918-19 noviny Slobodný Slovák, v rokoch 1922-25 Noviny spod Bradla.

Dielo:

  • historické a biografické
    • História cirkve ev. a. v. bukovskej, 1904
    • Myjava, 1911
    • Pamätník Jána Pravoslava Lešku, 1911
    • Jan Hus, 1915
    • Pomník vďačnosti postavený Jánovi Papánkovi, 1917
    • Dr. Milan Rastislav Štefánik - československý národný hrdina, 1921
    • Dr. Milan Rastislav Štefánik a jeho prvý pomník na Myjave, 1921
    • Dr. Miloslav Hurban (1817-1888), jeho život a dielo, 1925
  • cirkevné
    • Dr. Martina Luthera Jednoduchý spôsob modlenia, 1897
    • Blahoslavení milosrdní, 1923
  • učebnice
    • Cirkevný dejepis pre ľudové školy, 1927
    • Dejepis cirkvi kresťanskej pre školy meštianske a nižšie triedy stredných škôl, 1928
  • literatúra pre deti
    • Rozprávočky z Uderinej, 1907
    • Prostonárodné povesti. Jaga a Vlkolak, 1918
    • Nevyhýbajte sa škole, 1918
  • preklady
    • Glosius, J. : Křesťan vždycky se modlící, 1896
    • Komenský, J. A. : Přemyšlování o dokonalosti křesťanské, 1896

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]