Július Ďuriš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Július Ďuriš v Berlíne roku 1954

Július Ďuriš (* 1904 – † 1986) bol slovenský komunistický politik.

Od roku 1938 bol spoločne s Kolomanom Moškom a Karlom Bacílkom členom ilegálneho vedenia komunistickej strany na Slovensku. Po potlačení Slovenského národného povstania začiatkom roku 1945 bol Ďuriš, spoločne s Viliamom Širokým väznený v Bratislave a hrozilo, že sa dostanú do rúk Gestapa, čo by sa rovnalo rozsudku smrti. Podarilo sa im utiecť, podľa niektorých prameňov aj vďaka pomoci vtedajšieho ľudáckeho predsedu vlády Dr. Štefana Tisa[1][2].

Od 4. apríla 1945 bol ministrom poľnohospodárstva vo vláde Zdeňka Fierliengera v prvej československej vláde na oslobodenom území (vytvorenej v Košiciach). Ministrom poľnohospodárstva zostal aj vo vláde Klementa Gottwalda a to i po komunistickom puči. Po zvolení Gottwalda a vymenovaní Zápotockého predsedom vlády v júni 1948 Ďuriš opäť zastával post ministra poľnohospodárstva. Ako minister poľnohospodárstva sa Ďuriš podieľal na pozemkovej reforme a násilnej kolektivizácii.

V období od 11. septembra 1951 do 31. januára 1953 bol Ďuriš predsedom Zboru povereníkov.

Vo vláde Širokého od konca januára 1953 krátko zastával post ministra lesov a drevárskeho priemyslu, od októbra toho istého roku až do októbra 1963 bol ministrom financií.

V roku 1970 bol vylúčený z KSČ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]