Július Bencúr
| Július Bencúr | |
|---|---|
uhorský maliar |
|
|
|
|
| Narodenie | 28. január 1844 Nyíregyháza, Maďarsko, (Uhorsko) |
| Úmrtie | 16. júl 1920 (76 rokov) Dolány, Maďarsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Július Bencúr (maď. Gyula Benczúr) (* 28. január 1844, Nyíregyháza - † 16. júl 1920, Dolány (dnes Szécsény)) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z Jasenovej. Jeho otec bol Viliam Bencúr, matka Paulína Laszgallnerová. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov.
Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, kde od roku 1861 študoval pod vedením Hermanna Anschütza a Johanna Georga Hiltenspergera. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal aj s freskami v Maximilianeu a na radnici v Mníchove. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa Friedricha Schillera. Bol vybratý bavorským kráľom Ľudovítom II. pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane Prahy a Weimaru, no on prijal miesto na svojej alma mater v Mníchove, kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.
Bencúr bol neskôr obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Obec Dolány pri Sečanoch bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva (dnes mestská časť Sečian).
Galéria [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Benczúr na anglickej Wikipédii.