Jašterica (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jašterica
Mapa súhvezdia Jašterica

Latinský názov Lacerta
Skratka Lac
Genitív Lacertae
Symbolické vyjadrenie jašterica
Rektascenzia 22,5h
Deklinácia +45°
Plocha 201  štvorcových stupňov
Poradie: 68
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda α Lac
(Zdanl. magnitúda 3,77)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Jašterica je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687. Je to jesenné súhvezdie.

Hoci je toto malé súhvezdie obklopené samými starovekými súhvezdiami s mytologickým pôvodom, k nemu samotnému sa nijaká grécka legenda neviaže, pretože je dosť nezreteľné. Súhvezdie pomenoval pred vyše 300 rokmi v Gdansku Johannes Hevelius. Ďalšie dva návrhy – „Sláva Pruska“ na počesť Friedricha Veľkého od Johana Bodeho a francúzsky návrh Žezlo a Ruka Spravodlivosti na počesť Ľudovíta XIV – boli časom zabudnuté.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Lac α Lac 3,8m
β Lac β Lac 4,42m

Najjasnejšia hviezda je nepomenovaná alfa Lacertae s magnitúdou 3,76. Ostatné hviezdy súhvezdia sú slabšie a pre ďalekohľady ničím zaujímavé.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta, preto v ňom možno nájsť niekoľko otvorených hviezdokôp. NGC 7243 obsahuje približne 40 hviezd a môžeme ju pozorovať aj triéídrom. Má jasnosť 6,4 magnitúd. Jej vzdialenosť od Zeme je zhruba 2 600 svetelných rokov. Ďalšia, o niečo slabšia otvorená hviezdokopa je NGC 7209 na hranici s Labuťou. Má celkovú zdanlivú jasnosť 6,7 magnitúd a obsahuje asi 50 hviezd s jasnosťou v rozpätí od 8,5 do 10,5 magnitúd. Možno ju vidieť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Jej vzdialenosť od Zeme je 4 300 svetelných rokov.

V najsevernejšej časti súhvezdia sa zjavila pred vyše 60 rokmi známa nova – Nova Lacertae 1936.

Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za premennú hviezdu a dostal označenie BL Lacertae. Ide o blazar, objekt podobný kvazarom, pričom zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne obria čierna diera s hmotnosťou niekoľko miliónov hmotností Slnka.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Jašterica je malé a nevýrazné súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami. Je však obklopené zreteľnými a ľahko nájditeľnými súhvezdiami, najmä Labuťou, s ktorou susedí na západnej strane. Možno ju nájsť priamo pod Cefeom.