Jachym z Fiore

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jachym z Fiore
Jachym z Fiore
kňaz a biblista

Narodenie medzi 1130 - 1135
Celico, Taliansko
Úmrtie 30. marec 1202
Pietrafitta, Taliansko

Jachym z Fiore, taliansky Gioacchino de Fiore, latinsky Joachim de Floris (* medzi 1130 - 1135, Celico, Taliansko – † 30. marec 1202, Pietrafitta) bol kňaz a biblista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v zámožnej rodine notára, vzdelával sa v Cosenze a pracoval ako notár v Palerme na Sicílii. V roku 1159 vykonal púť do Svätej zeme a v Jeruzaleme prežil duchovné obrátenie, po ktorom žil niekoľko rokov ako pustovník a potulný kazateľ. Vstúpil do cisterciáckeho kláštora v Sambucine a potom v Corazze, kde bol asi v roku 1168 vysvätený na kňaza. Venoval sa štúdiu Biblie, najmä knihy Zjavenie Jána. V roku 1177 bol proti svojej vôli zvolený opátom. Roku 1182 ho pápež Lucius III. na jeho žiadosť úradu sprostil a Jachym potom vystriedal pár kláštorov, kde usilovne študoval a diktoval svoje spisy. Okolo roku 1190 založil kláštor vo Fiore v Kalábrii, kde aj zomrel. Svojou ozajstnosťou a spôsobom života si získal veľkú autoritu i u ďalších pápežov a Dante Alighieri ho v Božskej komédii predstavuje medzi svätcami. Jeho sviatok sa svätí 29. mája.

Učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký vplyv si Jachym získal svojim výkladom dejín na základe Božej Trojice a Zjavenia Jána. Podľa Jachyma sa dejiny delia do troch období:

  1. obdobie Boha Otca, kedy platil Starý zákon a ktoré skončilo príchodom Ježiša Krista;
  2. obdobie Syna, kedy platí Nový zákon, ale cirkev musí mať svoju hierarchiu a predpisy; toto obdobie malo skončiť roku 1260, kedy začne
  3. obdobie Ducha svätého, to znamená čistej slobody, kedy bude vládnuť len láska.

Toto pojatie sa neobyčajne rýchle šírilo, ale po Jachymovej smrti bolo odmietnuté Lateránskym koncilom (1215) i Tomášom Akvinským a nakoniec roku 1263 odsúdené ako heréza. Napriek tomu však i ďalej ovplyvňovalo františkánske „spirituály“, Bratov slobodného Ducha a ďalších, najmä neskoré stredoveké anarchistické hnutia.

Myšlienka trojice dejinných období sa od 16. storočia obecne presadila, ruskí cárovia prehlásili Moskvu za „Tretí Rím“ a ešte Hitlerova Tretia ríša sa pôvodne opierala o predstavu následnosti stredovekej, Bismarckovej a nacistickej ríše.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Liber Concordiae Novi ac Veteris Testamenti ("Súlad Starého a Nového zákona") - jeho najvýznamnejšie dielo
  • Expositio in Apocalipsim ("Výklad knihy Zjavenie")
  • Psalterium Decem Cordarum ("Žaltár o desiatich strunách")
  • De ultimis tribulationibus ("O trápeniach poslednej doby")
  • Tractatus super quattuor Evangelia ("Traktát o štyroch evanjeliách")

Okrem toho sa mu neprávom pripisovala rada ďalších spisov, najmä Vaticinia de Summis Pontificibus, kniha proroctiev o budúcnosti pápežstva, ktorj autorom bol taliansky mních.[1]

Literatúa[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Heer, Evropské duchovní dějiny. Praha 2006

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Frank Schleich, Ascende calve: the later series of the medieval pope prophecies"

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]