Jadro kométy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jadro kométy Wild 2

Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok. Vo veľkých vzdialenostiach od Slnka je kométa tvorená iba jadrom. Charakteristické znaky kométy ako koma a chvost sa vytvoria až pri priblížení jadra k Slnku a po vzdialení od Slnka zase miznú.

Pokiaľ má jadro kométy vzhľad hviezdy, nazýva sa bodové jadro kométy. Skutočné jadro kométy, čiže vlastné teleso kométy je fyzické jadro kométy. Miesto na kométe s najvyšším pozorovaným jasom sa nazýva optické jadro kométy. Modelové jadro zložené z pevných látok je pevné jadro kométy. Pokiaľ je modelové jadro kométy zložené z ľadu prchavých látok, hvorí sa mu ľadové jadro kométy.

Štiepenie komét[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro kométy Tempel 1

Jadrá komét môžu byť krehké, čo vyplýva z pozorovaní trhania niektorých komét. Medzi takéto kométy patria napríklad kométa Biela v roku 1846, kométa Shoemaker-Levy 9 v roku 1992 a kométa 73P/Schwassmann-Wachmann od roku 1995 do 2006. Predpokladá sa, že kométy sa trhajú kvôli vysokej tepelnej záťaži, vysokému vnútornému tlaku alebo impaktu.

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že väčšina kometárnych jadier má priemer približne 16 km, ale sú známe aj také, ktorých priemer je 40 km.

Jadro Halleyovej kométy (15×8×8 km) obsahuje rovnaké množstvo ľadu a prachu. Približne 80 % ľadu je vodný ľad a 15 % tvorí zmrznutý oxid uhoľnatý. Zvyšných 5 % tvoria zmrznutý oxid uhličitý, metán a amoniak. Vedci veria, že ostatné kométy sú podobného zloženia. Jadro Halleyovej kométy je extrémne tmavo čierne. Predpokladá sa, že väčšina až celý povrch komét je pokrytý kôrou z prachu a hornín, ktoré zakrývajú ľad. Tieto kométy uvoľňujú plyn len vtedy, keď sú diery v kôre obrátené smerom k Slnku.

Počas preletu Deep Space 1 v roku 2001, bolo pozorované jadro kométy 19P/Borrelly, pričom sa zistilo, že je polovičnej veľkosti (8×4×4 km) oproti Halleyovej kométe. Jadro bolo tiež tmavej farby a plyn unikal iba z dier otočených k Slnku.

Jadro kométy P/2007 R5 má v priemere približne 100 až 200 m.

Aktivne jadro kométy 103P/Hartley

Najväčší kentauri (nestále, planéty križujúce, ľadové asteroidy) majú priemer medzi 250 – 300 km. Medzi tri najväčšie patria 10199 Chariklo (258 km), 2060 Chiron (230 km) a v súčasnosti stratený 1995 SN55 (približne 300 km).

Známe kométy majú priemernú hustotu 0,6 g/cm³. Nižšie je zoznam komét s odhadmi ich veľkostí, hustoty a hmotnosti.

Názov Rozmery
km
Hustota
g/cm³
Hmotnosť
kg
Halleyova kométa 15×8×8 0,6 3×1014
Tempel 1 7,6×4,9 0,62 7,9×1013
19P/Borrelly 8×4×4 0,3 2×1013
81P/Wild 5,5×4,0×3,3 0,6 2,3×1013

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Comet nucleus na anglickej Wikipédii.


Externé dokazy[upraviť | upraviť zdroj]