Jagdtiger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jagdtiger
Jagdtiger (Sdkfz 186)

Jagdtiger (Sdkfz 186)

Základná charakteristika
Posádka 6 (vodič, veliteľ, strelec, dvaja nabíjači, radista-guľomtečík)
Dĺžka 10,65 m s kanónom
Šírka 3,6 m
Výška 2,8 m
Hmotnosť 75 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 250 mm, na veži 100 mm, boky a zadná časť 80 mm, strop 40 mm
Hlavná zbraň 1x 128 mm PaK 44 L/55, s zásobou 40 granátov
Sekundárne zbrane 1x pevný guľomet MG 34 kalibru 7 92 mm
1x voľný guľomet MG 42
2x voľne uložený samopal
Pohon a pohyb
Pohon benzínový dvanásťvalec Maybach HL 230 P30
520 kW (700 k)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 40 km/h na ceste
10 km/h v teréne
Pomer výkon/hmotnosť 9,21 k/tona
Dojazd 120 km (na ceste), 80 km (v teréne)
Priechodnosť

Jagdtiger (SdKfz 186) bol nemecký ťažký stíhač tankov používaný na konci druhej svetovej vojny.

Jagdtiger predstavuje jeden z vrcholov snáh zbrojného priemyslu Tretej ríše v smere budovania stále ťažšej a väčšej obrnenej techniky. Bolo to najťažšie a najlepšie pancierované sériovo vyrábané obrnené vozidlo svojej doby. Rekordná bola aj jeho hlavná zbraň – kanón 128mm PaK 44 L/55. Tomu však zodpovedala aj mimoriadna výrobná cena a spotreba paliva. Rovnako ani rýchlosť paľby nebola veľmi veľká.

Bolo vyrobených cca 70 kusov; boli použité v bitke v Ardenách, pri Remagene a ďalej na západnom fronte. Niekoľko strojov celkom úspešne bojovalo v Rakúsku proti Červenej armáde.

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jagdtiger predstavoval vážnu hrozbu aj pre tie najťažšie nepriateľské tanky, ktoré mohol účinne ostreľovať na vzdialenosť minimálne pol kilometra, zatiaľ čo žiaden protivník ho nedokázal spredu vážne ohroziť ani z tesnej blízkosti. No napriek tomu je projekt všeobecne hodnotený ako chybný a neúspešný – Jagdtiger predstavoval luxus, ktorý si Nemecko nemohlo dovoliť. Jeho výroba bola extrémne drahá a pomalá, spotreba paliva príliš vysoká. Stroj trpel celou radou porúch vyplývajúcich z uponáhľaného nasadenia na fronte a prílišného namáhania hnacích systémov. Bol tiež príliš nemotorný a rovnako ako Ferdinand sa nedokázal vysporiadať s útokom väčšieho množstva nepriateľov, ktorý sa dostali do jeho tesnej blízkosti a zvyčajne ho bez problémov vymanévrovali. Rovnako tak bol zraniteľný útokmi nepriateľského letectva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pejčoch, Ivo: Obrněná technika 2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]