Jalovec (okres Prievidza)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jalovec
obec
Kostol v Jalovci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Vodný tok Handlovka
Nadmorská výška 340 – 360 m n. m.
Súradnice 48°46′17″S 18°44′40″V / 48,771389°S 18,744444°V / 48.771389; 18.744444
Rozloha 6,02 km² (602 ha) [1]
Obyvateľstvo 573 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 95,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1430
Starosta Ján Tonhaiser[3] (nezávislý)
PSČ 972 31 (pošta Ráztočno)
ŠÚJ 557714
EČV (do r. 2022) PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa obecného
úradu
Mlynská 636, 97231 Jalovec
E-mailová adresa jalovec@stonline.sk
Telefón 046/547 19 48, 547 19 49
Fax 046/547 19 48
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jalovec, Prievidza District
Webová stránka: jalovec.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jalovec (maď. Parlag) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Jalovec leží uprostred Handlovskej kotliny. Cez obec preteká Handlovka a Jalovský potok. K obci pripadá aj časť lesov. Vo výške vyše 800 m n. m. sa nachádzajú Jalovské Lazy s menšou lúkou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stručný prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Jalovec asi vznikol v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci vtedy zvanej "Alloc" sa nachádza v donačnej listine kráľa Žigmunda bratom Noffryovcom z roku 1430. V roku 1553 je osada zložená z 6 – 9 sedliackych rodín a jednej rodiny želiarov. V druhej polovici 16. storočia sa pod vplyvom Turzovcov Jalovec stalo evanjelickou dedinou. V priebehu 17. storočia sa však obec rekatolizovala. Pod Pálfiovcami bolo v Jalovci 11 usadlostí, hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka.

V auguste a septembri 1831 zúrila v obci cholerová epidémia na ktorú zomrelo 18 ľudí. Epidémia spôsobila aj značné hospodárske škody. Revolúcia roku 1848 nevyvolala medzi Jalovčanmi žiadnu aktivitu. V roku 1870 sa zopakovala ďalšia cholerová epidémia. Koncom storočia maďarizačná politika premenovala obec na Parlag.

Dôsledkom prvej svetovej vojny bol nedostatok potravín. Po vzniku ČSR sa v obci postavil mlyn a píla. Elektrifikácia, schválená 3. januára 1931, bola značným prínosom pre obyvateľov. Cez SNP patrila obec pod operačné pásmo 4. vojenskej taktickej skupiny. Obyvatelia sa aktívne podieľali na príprave obranného zákopu medzi Jalovcom a Ráztočnom. Sovietska armáda prešla cez Jalovec 3. apríla 1945. V období od 1. februára do 4. apríla 1945 sa obec nachádzala v bojovom pásme pričom bola vypálená a takmer úplne zničená.[4]

Po oslobodení sa v obci začali stavať nové domy. Roku 1965 ich bolo už 47. 1. mája 1950 sa v Jalovci zriadila železničná zastávka a v rokoch 1954 – 1955 sa pri rozširovaní cesty zbúrali sypárne. V roku 1958 bol zavedený miestny rozhlas. V rokoch 19751990 bol Jalovec súčasťou obce Ráztočno.

Vývoj názvu „Jalovec“[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1430 – Alloc
  • 15. storočie – Jaldek
  • 1553 – Jaloweech
  • 1571 – Julowecz
  • do 20. storočia – Jalovecz
  • od 21. storočia - jalovec

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1927 bola postavená kaplnka panny Márie, historická budova inšpirovaná neskoroklasicistickými a neorománskymi prvkami.

Sklárska huta v Huňove[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1749 dal Pálfi vybudovať sklársku hutu. Bola drevená, pokrytá šindľom a bolo v nej 5 taviacich pecí. V prvej peci sa tavil materiál na výrobu rôznych druhov skla. V druhej sa predmety nechávali tuhnúť. V tretej peci sa vyrábalo tabuľové sklo, štvrtá pec slúžila na vypaľovanie sklárskeho kremeňa a v piatej sa vysúšalo palivové drevo. Hutu tvorila ešte obytná budova, maštaľ a mlyn. Dnes už sklárska huta nestojí, môžeme však na mieste nájsť stopy po základoch i črepiny zo skla.

Mlyn a píla Jozefa Sočániho[upraviť | upraviť zdroj]

Mlyn a píla Jozefa Sočániho bola postavená po vzniku ČSR. Neskôr slúžil ako materská škola, až kým časť nebola zbúraná.

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

  • Erb: modrý štít, zospodu vyrastajúci strieborný svätý Ondrej so zlatou svätožiarou. V pravej ruke drží zlatý šikmý kríž previazaný strieborným povrazom, v ľavej drží zlatú zatvorenú knihu, ktorú si opiera o hruď.
  • vlajka: bielo-modro-žlto šikmo štvrtená, ukončená tromi cípmi.
  • pečať: sv. Ondrej s nápisom „Obec Jalovec“ dookola.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Masarik, slovenský fyzik, dekan Matematicko-fyzikálnej fakulty UK

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 117.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]