Jalovec (okres Prievidza)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′17″S 18°44′40″V / 48.771389°S 18.744444°V / 48.771389; 18.744444
Jalovec
obec
Jalovec - kostol.jpg
Kostol v Jalovci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Rieka Handlovka
Nadmorská výška 340 – 360 m n. m.
Súradnice 48°46′17″S 18°44′40″V / 48.771389°S 18.744444°V / 48.771389; 18.744444
Rozloha 6,02 km² (602 ha) [1]
Obyvateľstvo 582 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 96,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1430
Starosta Peter Kotian[3] (SMER-SD)
PSČ 972 31 (pošta Ráztočno)
ŠÚJ 557714
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa obecného
úradu
Mlynská 636, 97231 Jalovec
E-mailová adresa jalovec@stonline.sk
Telefón 046/547 19 48, 547 19 49
Fax 046/547 19 48
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Jalovec, Prievidza District
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: jalovec.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Jalovec (maď. Parlag) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Jalovec leží uprostred Handlovskej kotliny. Cez obec preteká Handlovka a Jalovský potok. K obci pripadá aj časť lesov. Vo výške vyše 800 m n. m. sa nachádzajú Jalovské Lazy s menšou lúkou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stručný prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Jalovec asi vznikol v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci vtedy zvanej "Alloc" sa nachádza v donačnej listine kráľa Žigmunda bratom Noffryovcom z roku 1430. V roku 1553 je osada zložená z 6-9 sedliackych rodín a jednej rodiny želiarov. V druhej polovici 16. storočia sa pod vplyvom Turzovcov Jalovec stáva evanjelickou dedinou. V priebehu 17. storočia sa však obec rekatolizovala. Pod Pálffyovcami bolo v Jalovci 11 usadlostí, hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka.

V auguste a septembri 1831 zúrila v obci cholerová epidémia, na ktorú zomrelo 18 ľudí. Epidémia spôsobila aj značné hospodárske škody. Revolúcia roku 1848 nevyvolala medzi Jalovčanmi žiadnu aktivitu. V roku 1870 sa zopakovala ďalšia cholerová epidémia. Koncom storočia maďarizačná politika premenovala obec na Parlag.

Dôsledkom prvej svetovej vojny bol nedostatok potravín. Po vzniku ČSR sa v obci postavil mlyn a píla. Elektrifikácia, schválená 3. januára 1931 bola značným prínosom pre obyvateľov. Cez SNP patrila obec pod operačné pásmo 4. vojenskej taktickej skupiny. Obyvatelia sa aktívne podieľali na príprave obranného zákopu medzi Jalovcom a Ráztočnom. Sovietska armáda prešla cez Jalovec 3. apríla 1945.

Po oslobodení sa v obci začali stavať nové domy. Roku 1965 ich bolo už 47. 1. mája 1950 sa v Jalovci zriadila železničná zastávka a v rokoch 1954 – 1955 sa pri rozširovaní cesty zbúrali sypárne. V roku 1958 bol zavedený miestny rozhlas. V rokoch 19751990 bol Jalovec súčasťou obce Ráztočno.

Vývoj názvu „Jalovec“[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1430 – Alloc
  • 15. storočie – Jaldek
  • 1553 – Jaloweech
  • 1571 – Julowecz
  • do 20. storočia – Jalovecz
  • od 21. storočia - jalovec

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1927 bola postavená kaplnka panny Márie, historická budova inšpirovaná neskoroklasicistickými a neorománskymi prvkami.

Sklárska huta v Huňove[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1749 dal Pálffy vybudovať sklársku hutu. Bola drevená, pokrytá šindľom a bolo v nej 5 taviacich pecí. V prvej peci sa tavil materiál na výrobu rôznych druhov skla. V druhej sa predmety nechávali tuhnúť. V tretej peci sa vyrábalo tabuľové sklo, štvrtá pec slúžila na vypaľovanie sklárskeho kremeňa a v piatej sa vysúšalo palivové drevo. Hutu tvorila ešte obytná budova, maštaľ a mlyn. Dnes už sklárska huta nestojí, môžeme však na mieste nájsť stopy po základoch i črepiny zo skla.

Mlyn a píla Jozefa Sočániho[upraviť | upraviť zdroj]

Mlyn a píla Jozefa Sočániho bola postavená po vzniku ČSR. Neskôr slúžil ako materská škola, až kým časť nebola zbúraná.

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

  • ERB: modrý štít, zospodu vyrastajúci strieborný svätý Ondrej so zlatou svätožiarou. V pravej ruke drží zlatý šikmý kríž previazaný strieborným povrazom, v ľavej drží zlatú zatvorenú knihu, ktorú si opiera o hruď.
  • VLAJKA: bielo-modro-žlto šikmo štvrtená, ukončená tromi cípmi.
  • PEČAŤ: sv. Ondrej s nápisom „Obec Jalovec“ dookola.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prof. Jozef Masarik, fyzik

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]