James Batcheller Sumner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
James Batcheller Sumner
americký chemik
James Batcheller Sumner
Narodenie19. november 1887
Canton, USA
Úmrtie12. august 1955 (67 rokov)
Buffalo, USA
Alma materHarvardova univerzita
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons James Batcheller Sumner

James Batcheller Sumner (* 19. november 1887, Canton, USA – † 12. august 1955, Buffalo, USA) bol americký chemik, ktorý v roku 1946 spolu s Johnom Northropom a Wendellom Stanleyom získal Nobelovu cenu za chémiu za „objav, že enzýmy je možné kryštalizovať“.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1910 získal bakalársky titul v chémii z Harvardovej univerzity. Potom študoval biochémiu na Harvard Medical School, kde v roku 1914 získal Ph.D. Potom pracoval na Cornellovej univerzite ako pomocný profesor biochémie.

Na Cornellovej univerzite sa začal snažiť o izoláciu enzýmov v základnej podobe, čo sa predtým nikomu nepodarilo. Pracoval s ureázou. Po niekoľko rokov bol neúspešný, ale v roku 1926 sa mu podarilo tento enzým izolovať a kryštalizovať. Tiež sa mu podarilo dokázať, že čistá ureáza je bielkovina.[1] To bol prvý dôkaz toho, že enzým je bielkovina.

Vďaka tomuto výskumu bol v roku 1929 na Cornellovej univerzite menovaný plnohodnotným profesorom. V roku 1937 sa mu podarilo izolovať a kryštalizovať druhý enzým, katalázu. V tom čase sa Johnovi Northropovi darilo podobnými metódami kryštalizovať iné enzýmy; začal s pepsínom v roku 1929.

V roku 1937 pracoval vo Švédsku päť mesiacov s Theodorom Svedbergom. V roku 1946 získal Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1948 sa stal členom Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The chemical nature of enzymes (Nobel lecture) See p.117: "It gave tests for proteín and possessed a very high ureáza activity."

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]