Jan Jiří Heinsch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jan Jiří Heinsch písané niekedy aj Johann Georg Heintsch (* 1647, Kladsko, dnešné poľské Kłodzko - † 9. september 1712, Praha) bol český maliar, významný predstaviteľ českého klasicistického smeru barokovej maľby. Tvoril na rozhraní medzi raným a vrcholným barokom a jeho tvorba sa radí k citovo zdržanlivejšiemu a realistickému prúdu tohto obdobia.

Narodil sa v Kladsku ako syn kráľovského kancelistu. Rodina bola protestantského vyznania, ale Heinsch neskôr konvertoval ku katolíctvu.

Pravdepodobne sa vyučil v Čechách, možno u Karla Škrétu, ktorého veľmi obdivoval. Na rozdiel od mnohých barokových umelcov tých čias nenavštívil Taliansko, ale diela talianskych majstrov spoznával v Obrazárni Pražského hradu. Heinschova tvorba mala základy v talianskej renesancii 16. storočia, medzi jeho umelecké vzory patrili Paolo Veronese, Tizian a iní.

V roku 1678 sa presťahoval do Prahy, o rok neskôr vstúpil do malostranského a potom do staromestského maliarského cechu. Hlavnou náplňou jeho práce bola portrétna maľba a tvorba závesných a oltárnych obrazov.

Po roku 1702, pravdepodobne po smrti svojej prvej ženy, vstúpil ako brat laik do bělského kláštora augustiniánov pustovníkov, ale pred ukončením ročnej skúšobnej lehoty kláštor opustil a vrátil sa do Prahy. Po roku 1704 pre kláštor zhotovil niekoľko obrazov.

Jeden z Heinschových najpozoruhodnejších obrazov Kristus po pôste obsluhovaný anjelmi z roku 1684 je umiestnený v Národnej galérii v Prahe. Nachádza sa tu aj jeho autoportrét ukrytý v postave svätca na obraze Sv. Lukáš maľuje Madonu. Heinschovým pravdepodobne najznámejším dielom je obraz Panny Marie Karlovskej z roku 1697, umiestnený v kostole sv. Apolináře v Prahe.

Počas celého svojho života sa veľmi úzko zameriaval na radových objednávateľov, predovšetkým na jezuitov, pre ktorých vytvoril ilustrácie životopisov významných jezuitov. Stvárnil ich pri všednom živote ako misionárov, učiteľov, spovedníkov, kazateľov, remeselníkov a podobne.

Keďže tvoril pre cirkevné rády, stretával sa pri svojej práci aj s osobnosťami, ktoré mali k rádom blízko. Tému jeho diel zásadne ovplyvnili napríklad križovnický spisovateľ Jan František Beckovský ako aj jezuitskí historici Bohuslav Balbín a Matěj Tanner.

Heinschelovo dielo je neobyčajne rozsiahle. Predstavuje niekoľko stoviek grafických listov, asi 150 obrazov a medirytových ilustrácií a relatívne veľké množstvo kresieb.

Na konci života vytvoril Heinsch kreslený návrh k súsošiu sv. Františka Borgiáša (1710) na Karlovom moste pre Ferdinanda Maxmiliána Brokofa.

Jan Jiří Heinsch zomrel 9. septembra 1712 a je pochovaný v Prahe.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]