Jan Milíč z Kroměříža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Milíč z Kroměříža
český kazateľ

Narodenie medzi 1320 a 1325
Kroměříž, Česko
Úmrtie 29. jún 1374
Avignon, Francúzsko

Jan Milíč z Kroměříža (* medzi 1320 a 1325, Kroměříž – † 29. jún 1374, Avignon, Francúzsko) bol český kazateľ. Je považovaný za najväčšieho českého reformného kazateľa 14. storočia.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Kroměříži, medzi 1320 až 1325, a navštevoval katedrálnu školu v Olomouci. Nemal titul magistra, zrejme preto, že v čase zriadenia Karlovej univerzity mal už štúdium ukončené. Vďaka svojim štylistickým schopnostiam sa dostal do šľachtických a kniežacích kancelárií.

Pracoval v kráľovskej kancelárii, v rokoch 13581360 pôsobil ako registrátor, potom 1360 ako korektor a nakoniec v rokoch 13601362 ako notár. V tejto funkcii sprevádzal Karol IV. do Nemecka. Stal sa kanoníkom a sakristom pražského kostola pravdepodobne na prelome rokov 1362 a 1363. Pod vplyvom Konráda Waldhausera sa stal askétom a 23. decembra 1363 sa vzdal funkcií, začal kázať po česky, žiť životom spodiny. Keďže stále prehlboval svoj asketizmus, došiel k záveru, že Antikrist sa zmocní vlády v rokoch 1365 alebo 1367. Pri hľadaní Antikrista, usúdil, že ním bude Karol IV. a kvôli šíreniu tejto správy bol roku 1366 uväznený. V roku 1367 odišiel do Ríma, poradiť sa s pápežom Urbanom V., kde ho najprv uväznili, ale onedlho ho s ospravedlnením prepustili (na pápežov rozkaz). Pápeža vyzýval, aby zvolal všeobecný snem. V tom istom roku sa vrátil do Prahy a venoval sa kázaniu. V roku 1369 znova odišiel do Ríma (nevie sa prečo), avšak po správe o Waldhauserovej smrti sa rýchlo vratil[2].

V roku 1372 založil na Starom Měste v Prahe v dnešnej Bartolomějskej ulici[3] v budove bývalého verejného domu zvaného Benátky, , kazateľskú školu a útočisko kajajúcich sa prostitútok. Dom potom premenoval na Jeruzalem. Meno odkazovalo nielen na biblické sväté mesto Jeruzalem, ale najmä na nový Nebeský Jeruzalem, popisovaný v novozákonnej knihe Zjavenie Jána..[4] V pražskej vykričanej štvrti kázal prostitútkam a viedol ich k obrátenu, takto pomáhal asi 200 prostitutkám začať nový život.[5]

Jeho myšlienka svätého prijímania laikim podľa vzoru prvotných kresťanov viedla v roku 1373 k obvineniu z kacírstvo.[2] V roku 1374 preto odišiel do Avignonu, aby sa bránil. Bol úspešný, ale zomrel a v Avignone bol i pochovaný.

Keďže Milíč nepochádzal zo šľachtického rodu, dá sa predpokladať (z jeho rýchlej kariéry), že bol nielen vzdelaný, ale aj veľmi inteligentný. Túžil sa stať svätým.

Milíč bol ako kazateľ veľmi populárny a snaha farárov poškodiť Milíča viedla k nespokojnosti, ktorú Česi začali dávať najavo - pravdepodobne v tom čase začali vznikať podmienky pre husitstvo.
Obracal sa predovšetkým na chudobu, kázal po česky. Jeho kázne boli akýmsi súborom poučení o svete. Jeho žiaci a nasledovníci sa sústredili v Betlehemskej kaplnke - 1391.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Po latinsky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Abortivus'
  • Gratiae Dei'
  • Libellus de Antichristo
  • Sermo de die novissimo zbierka citátov o konci sveta

Po nemecky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Modlitby po kázání – nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni
  • Kázání – nezachovali sa

Po česky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Modlitby po kázání - nezachovali sa, predčítavalo sa z nich po kázni

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HLEDÍKOVÁ, Zdeňka. Svět české středověké církve. Praha : Argo, 2010. ISBN 978-80-257-0186-7. Kapitola Karel IV. a církev, s. 180.
  2. a b Životopis českých světců - Jan Milíč z Kroměříže
  3. Městská část Praha 1 - ulice Bartolomějská
  4. HOLETON, David Ralph. Liturgický život české reformace. Praha : Academia. ISBN 978-80-200-1879-3. S. 219-220.
  5. LIARDON, Roberts. Gottes Generäle II. Grasbrunn : Adullam Verlag, 2008. 393 s. ISBN 978-3-931484-80-4. Kapitola 2, s. 61. (nemecky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dějiny české literatury. 1., Starší česká literatura / vydanie = 1. Praha : Československá akademie věd, 1959. 531 s. S. 147–148; 155.
  • Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.). 4. vyd. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-94-X. S. 270.
  • KAŇÁK, Miloslav. Milíč z Kroměříže. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1975. 147 s. (V knize jsou obsaženy i překlady některých Milíčových děl.)
  • LOSKOT, František. Milíč z Kroměříže, otec české reformace. Praha : Volná myšlenka, 1911 - kniha v pdf
  • OPELÍK, Jiří, a kol. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 3/I. M–O. Praha : Academia, 2000. 728 s. ISBN 80-200-0708-3. S. 274–276.
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 463.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov na českej Wikipédii a na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).