Jan Zajíc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jan Zajíc
český študent a odporca sovietskej okupácie
český študent a odporca sovietskej okupácie
Narodenie3. júl 1950
Vítkov, Česko
Úmrtie25. február 1969 (18 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Zajíc
Pomník Jana Palacha a Jana Zajíce v dlažbe pred Národným múzeom, odhalený 16. januára 2000

Jan Zajíc (* 3. júl 1950, Vítkov - † 25. február 1969, Praha) bol český študent, ktorý spáchal samovraždu podľa vzoru Jana Palacha v deň 21. výročia komunistického puču vo februári 1969 na Václavskom námestí v Prahe. Upálil sa na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Vítkove pri Opave v rodine predavača a učiteľky. Od roku 1965 študoval na Strednej priemyselnej škole železničnej v Šumperku. Počas štúdia sa zaujímal o literatúru i poéziu, sám sa pokúšal písať básne. Počas Pražskej jari s nadšením podporoval uvoľnenie v spoločnosti.

Po samoupálení Jana Palacha sa zúčastnil na protestnej hladovke (na Václavskom námestí v Prahe v stane pri studni, stráženej príslušníkmi SNB, ktorí rozháňali okoloidúcich záujemcov o vystavený text), ktorú ukončil v deň Palachovho pohrebu. Približne o mesiac neskôr, sklamaný pokračujúcou normalizáciou aj tým, že Palachov čin nepriniesol žiadnu dlhodobejšiu reakciu v spoločnosti, rozhodol sa Jana Palacha nasledovať. V deň výročia komunistického prevratu 25. februára 1969 sa vydal vlakom do Prahy. V hornej časti Václavského námestia sa toho dňa asi o pol druhej popoludní v prejazde domu čp. 39 polial benzínovým čističom a zapálil. Už sa mu však nepodarilo z prejazdu vybehnúť na námestie, po niekoľkých krokoch spadol na zem a vzápätí zomrel.

Štátna bezpečnosť zabránila, aby bol Zajíc pochovaný v Prahe, pretože sa obávala ďalších demonštrácií, podobne ako v prípade Jána Palacha. Jeho pozostatky boli prevezené do rodného Vítkova, kde bol 2. marca 1969 pochovaný.

V liste, ktorý zanechal na rozlúčku, stálo:

Maminko, tatínku, bratře, sestřičko!

Až budete číst tento dopis, budu už mrtev nebo velmi blízko smrti. Vím, jak velmi vážnou ránu vám svým činem způsobím, ale nezlobte se na mne. Želbohu, nejsme na světě jenom sami. Nedělám to proto, že by mne omrzel život, ale právě proto, že si ho až příliš vážím. Svým činem ho snad zajistím lepší. Znám cenu života a vím, že je to to nejdražší. Ale já hodně chci pro vás, pro všechny, a proto musím hodně platit. Po mém činu nepodléhejte malomyslnosti, ať se Jacek učí víc a Martička taky. Nesmíte se nikdy smířit s nespravedlností, ať je jakákoliv. Moje smrt vás k tomu zavazuje. Je mi líto, že už nikdy neuvidím vás ani to, co jsem měl tak rád. Odpusťte, že jsem se s vámi tolik hádal. Nenechejte ze mě udělat blázna.

Pozdravujte kluky, řeku a les.

Až po nežnej revolúcii bol na ploche námestia pred Národným múzeom zriadený prostý pomník na Palachovu a Zajícovu pamiatku. V rodnom Vítkove po ňom bolo pomenované námestie a na pražskej Letnej bývalá Komsomoľská ulica. V Šumperku bolo po ňom pomenované námestie, ktoré sa nachádza v areáli bývalých sovietskych kasární.

V roku 1998 dostal čestnú Medailu T. G. Masaryka Masarykovho demokratického hnutia za vernosť jeho odkazu a vzápätí od prezidenta Václava Havla Rad T. G. Masaryka in memoriam.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Zajíc

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Zajíc na českej Wikipédii.