Jane Addamsová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jane Laura Addamsová)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Jane Laura Addamsová
americká sociálna pracovníčka a reformátorka, predstaviteľka ženského hnutia sufražetiek
americká sociálna pracovníčka a reformátorka, predstaviteľka ženského hnutia sufražetiek
Narodenie6. september 1860
Cedarville, Illinois, USA
Úmrtie21. máj 1935 (74 rokov)
Chicago, Illinois, USA
PodpisJane Addamsová, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg		Jane Addamsová
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Jane Addamsová

Jane Laura Addamsová (* 6. september 1860, Cedarville, Illinois, USA – † 21. máj 1935, Chicago) bola americká aktivistka, reformátorka, sociálna pracovníčka, filozofka, sociologička, autorka a bojovníčka za ženské práva a svetový mier.

V roku 1889 v Chicagu založila prvý sociálne bezbariérový dom – Hull House, ktorý mal zničiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými a stal sa komunitným centrom. V dobe keď sa prezidenti Theodore Roosevelt a Woodrow Wilson pokladali za reformátorov a sociálnych aktivistov, Addamsová patrila medzi tých najvýznamnejších[1] reformátorov celej takzvanej progresívnej éry. Upozornila Ameriku na problematiku detských potrieb, miestneho verejného zdravia a svetového mieru. Zastávala názor, že ak majú byť ženy zodpovedné za udržiavanie poriadku a vytváranie vhodného prostredia pre život, musia mať právo voliť. Addamsová sa stala vzorom pre ženy zo strednej triedy, ktoré sa dobrovoľne snažili zlepšovať život svojej komunity. Považuje sa za členku americkej pragmatickej školy filozofie.[2] V roku 1920 sa pričinila k vzniku ACLU (Americký zväz pre občianske slobody).[3] V roku 1931 sa stala prvou americkou ženou, ktorej bola udelená Nobelová cena za mier. Zároveň vytvorila povolanie sociálneho pracovníka v USA.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jane Addamsová bola najmladšia z ôsmich detí illinoiskej rodiny anglicko-amerického pôvodu. Jej otec zastával významnú politickú funkciu. Štyria súrodenci Addamsovej zomreli v útlom veku, ďalší zomrel ako 16 ročný.[4] Keď mala Jane 2 roky, zomrela jej mama – Sarah Addamsová[5], rodená Weberová[6].

Jane strávila svoje detstvo hraním vonkajších hier a čítaním kníh. Navštevovala aj nedeľnú školu. Ako 4-ročná prekonala tuberkulóznu spondylitídu – Pottovu chorobu, ktorá jej spôsobila zakrivenie chrbtice a celoživotné zdravotné problémy. Keď bola Jane dieťa, myslela si, že je „škaredá“ a neskôr spomína, že nechcela zahanbiť svojho otca, vyobliekaného v nedeľných šatách, tým, že vedľa neho kráča dole ulicou[7].

Ako objasňuje vo svojich príbehoch v memoároch Dvadsať rokov v Hull House (1910), svojho otca v detstve obdivovala. John Huy Addams podnikal s drevom, dobytkom a poľnohospodárskymi pozemkami. Bol zakladajúcim členom illinoiskej Republikánskej strany, v rokoch 1855-70 bol senátorom štátu Illinois a podporoval svojho priateľa Abrahama Lincolna v jeho kandidovaní na senátora (1854) a prezidenta (1860).[8]

Vo svojej ranej mladosti mala Jane veľké sny – chcela urobiť niečo užitočné pre svet. Inšpiráciou jej boli nielen Dickensove diela, ale aj vľúdne správanie matky k chudobným z mesta Cedarville. Rozhodla sa, že sa stane lekárkou, aby mohla žiť a pracovať medzi biednymi.

Addamsová maturovala na Rockfeldskej dievčenskej akadémii v roku 1881[4]. Potom začala študovať na  Woman's Medical College of Philadelphia[4], ale po roku musela štúdium prerušiť kvôli zdravotným problémom, operácii chrbtice a nervovému zrúteniu. Bola z toho nešťastná. Keďže bola jej nevlastná matka chorá, vrátila sa so svojou celou rodinou do Cedarville.

Budúcu jeseň Jane operoval jej švagor a nevlastný brat, aby jej narovnal chrbticu. Odporučil jej prerušiť štúdium a cestovať. V auguste roku 1883 sa vydala so svojou nevlastnou matkou na cestu po Európe, ktorá trvala dva roky.[9] Jane si uvedomila, že na to, aby mohla pomáhať chudobným, sa nemusí stať lekárkou.

Po návrate domov v júni 1887 žila so svojou nevlastnou matkou v Cedarville, zimy trávili spolu v Baltimore.

V lete roku 1886 sa dala pokrstiť v cedarvillskom presbyteriánskom chráme. Inšpirovalo ju k tomu rané kresťanstvo a Tolstého kniha Moje náboženstvo. Vďaka čítaniu Povinností človeka od Giuseppeho Mazziniho začala chápať demokraciu ako sociálny ideál. Avšak jej rola ženy ju miatla. Poddanstvo ženy od Johna Stuarta Milla ju nútilo zamyslieť sa nad spoločenským tlakom na ženy, ktorý im diktoval vydať sa a zasvätiť svoj život rodine.[10]

Hull House[upraviť | upraviť zdroj]

Jane Addamsová založila so svojou priateľkou z akadémie a milenkou Ellen Gates Starrovou v roku 1889 Hull House v Chicagu, a to podľa vzoru londýnskeho zariadenia Toynbee Hall. Addamsová a Starrová boli prvé obyvateľky domu, ktorý sa neskôr stal bydliskom pre približne 25 žien. Počas jeho najväčšieho vrcholu ho týždenne navštívilo okolo 2 000 ľudí. Hull House bol centrom pre výskum, empirickú analýzu, štúdiá, diskusie, ako aj pragmatickým centrom pre bývanie a vytváranie dobrých vzťahov s okolím. Obyvatelia Hull House sa venovali problematike bývania, pôrodníctva, vyčerpanosti, tuberkulózy, brušného týfusu, zberu odpadu, závislosti na kokaíne a záškoláctva. Zariadenie Hull House zahŕňalo večerné vzdelávanie pre dospelých, kluby pre dorast, verejnú kuchyňu, galériu umenia, posilňovňu, dievčenský klub, kníhviazačstvo, divadelný krúžok a divadlo, knižnicu, jedáleň a iné. Časom sa Hull house rozrástol na 13 budov, vrátane ihriska a letného tábora.[11]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Addamsová vstúpila v roku 1898 do Protiimperialistickej ligy, ktorá bola proti americkej anexii Filipín. Keďže bola pevnou zástankyňou „Progresívnej“ strany, na zhromaždení strany, ktoré sa konalo v Chicagu v auguste 1912, vymenovala za kandidáta prezidenta Theodora Roosevelta.[12]

V januári 1915 sa začala angažovať v Ženskej strane mieru, kde bola zvolená za národnú predsedníčku.[4][13] Európske ženské aktivistky za mier poprosili Jane Addamsovú, aby viedla Medzinárodný kongres žien v Haagu, ktorý sa konal 28. až 30. apríla 1915. Zvolili ju za predsedníčku komisie, cieľom ktorej bolo nájsť riešenie, ako ukončiť vojnu.[5]

Na konferencii v roku 1919 konanej vo švajčiarskom Zürichu bola Addamsová zvolená za prezidentku Medzinárodného výboru žien za trvalý mier. Jeho cieľom bolo pokračovať v práci Haagského kongresu.[5]

Jane Addamsová sa stala v roku 1917 členkou Spoločenstva za zmierenie a tiež členkou Fellowship Council do roku 1933.[14] Keď USA vstúpilo do vojny, začali ju ostro kritizovať. V roku 1915 mala prejav o pacifizme v Carnegie Hall, ktorý vzbudil negatívne ohlasy takých novín, ako napríklad New York Times. Označili ju totiž za nepatriotku.[15][16] Za jej snahu o zachovanie mieru jej bola v roku 1931 udelená Nobelová cena za mier.[17] Addamsová získala taktiež prvý čestný titul na Yale University.[4][12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ John M. Murrin, Paul E. Johnson, James M. McPherson, Liberty, Equality, Power (2008) s. 538; Eyal J. Naveh, Crown of Thorns (1992) s. 122
  2. ↑ Maurice Hamington, "Jane Addams" in Stanford Encyclopedia of Philosophy (2010) portrays her as a radical pragmatist and "the first woman 'public philosopher' in United States history".
  3. ↑ Celebrating Women’s History Month: The Fight for Women’s Rights and the ACLU. Dostupné online
  4. ↑ a b c d e Linn, James Weber (2000) [1935]. Jane Addams: A Biography. Urbana, Illinois: University of Illinois Press. s. 24. ISBN 0-252-06904-8.
  5. ↑ a b c Kathryn Cullen-DuPont (2000). Encyclopedia of women's history in America. Infobase Publishing. s. 4–5. ISBN 978-0-8160-4100-8.
  6. ↑ Knight, Louise W. (2005). Citizen: Jane Addams and the Struggle for Democracy. Chicago: University of Chicago Press. s. 32–33.
  7. ↑ Knight, Louise W. Citizen. s. 36–37.
  8. ↑ Knight, Louise W. Citizen. str. 24, 45.
  9. ↑ Knight, Louise W. Citizen. s. 77–79, 109, 119–120. ISBN 0-226-44699-9.
  10. ↑ Knight, Louise W. Citizen. s. 142–145, 147–48.
  11. ↑ Ballová, Denisa. Addamsová, Jane. Vydané 8. 9. 2010. Dostupné online
  12. ↑ a b "Women's International League for Peace and Freedom". WILPF. Archived from the original on 2009-05-15. Retrieved 2010-04-27.
  13. ↑ "Woman's Peace Party" Archivované 2009-07-27 na Wayback Machine. Spartacus.schoolnet.co.uk. Retrieved 2010-04-27.
  14. ↑ Vera Brittain, „The Rebel Passion“, George Allen & Unwin ltd, London, 1964, str.. 111
  15. ↑ "The revolt against war"; Jane Addams' rhetorical challenge to the patriarchy Sherry R. Shepler, Anne F. Martina, Communication Quarterly, Vol. 47, Iss. 2, 1999
  16. ↑ "AN INSULT TO WAR.; Miss Addams Would Strip the Dead of Honor and Courage". The New York Times. 13. 7. 1915.
  17. ↑ "Nobelova cena za mier 1931". Nobelprize.org. Retrieved 27. 4. 2010.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jane Addams na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jane_Addamsová&oldid=7711609“